PARÍŽ (SME - VOJTECH JURKOVIČ) - Kameraman brazílskeho televízneho štábu sa sám ujal réžie. Čiperný Škót zvraštil poslednú plechovku guinnessa, z núdze si skúmavo odpil z fľaše francúzskeho červeného a do kamery mu ochotne strúhal bojové grimasy. Detail dotiahol dotykom nosa do objektívu. Uväznený v kruhu sukieň jeho tancujúcich ,parťákov` vytrvalo držal rytmus samby osamotený brazílsky bubeník. Cítil sa bezpečne, riziko bolo podobné ako od preplnených výťahov, ktoré im v pravidelných intervaloch lietali hore-dolu presne nad hlavami. Bezpečne a s úsmevom. Randezvous, ktoré vyvrcholilo stretnutím štyroch kontinentov na parížskom Námestí Svornosti, kde sa zastavili štyri dvadsaťmetrové figuríny, doznievalo pod Eifellovou vežou na trávniku Martovho poľa ešte dlho po utorňajšej polnoci. Triezvejší si bez problémov zorganizovali futbalové minizápasy, drvivá väšina ostatných slabnúcim tempom vŕšila pyramídy heinekenov a iných metiel ľudstva, ktoré dali mechanizovaným metlám parížskych čiat poriadne zabrať. Napriek tomu, že futbaloví fanúšikovia nie sú práve insitné typy, vyše stotisícovú masu elegantne zvládla parížska atmosféra pod dohľadom profesionálne dokonale pripravenej a mentálne vyzretej polície. Tanec, spev a lokálpatriotský alkohol sa prelieval bez obmedzenia, ktoré formálne navodzovalo antagonistické fanúšikovské vierovyznanie. Šef organizačného výboru Coupe du Monde Michel Platini vyslovil presvedčenie, že v podobnom duchu sa ponesie aj 64 ostrých súbojov o najcennejšiu futbalovú trofej. Z prieskumov mezi francúzskym obyvateľstvom vyplýva, že ich najväčším víťazstvom bude, ak svet pochopí, že ich šampionát má dať definitívne zbohom šovinizmu. Nik neprahne po triumfe trikolóry, i keď jej zväčša všetci športovo veria. Kým v Anglicku, Brazílii i Taliansku znamená futbalový neúspech zákonite "koniec sveta", Francúzi sú ochotní, podľa niektorých vraj romanticko pohodlní, prežívať iba pozitívne emócie. Ak ich miláčikovia vyhrajú, určite budú božskí, ak im to nevyjde, na svete sa nájde dosť iných radostí, národ sa hneď nerozuteká, aby im porozbíjal autá. Futbal nie je pre nich otázka života a smrti, vraj je pre nich to čo raňajky. Dobrí hráči sa rodia s takou samozrejmosťou ako croissanty a briošky. Michel Platini zdôraznuje spontánnosť francúzskej atmosféry, ktorú nenaplánuje najprecíznejší organizačný štáb. "Sami sme netušili, kde všade si jednotlivé mestské časti zorganizujú koncerty a rôzne sprievodné akcie okolo šampionátu. Napríklad s ministerstvom kultúry sme nenadviazali žiadnu spoluprácu, finančné prostriedky, ktoré uvoľnilo, či skôr neuvoľnilo pre futbalový sviatok, nestoja za to," zabŕdol bez štipky zlosti. Futbalová prax dávno rúca hranice. Zo súčasného 22-členného reprezentačneho tímu Francúzska si na živobytie zarába 13 v zahraničných kluboch. Najväčšia hviezda Zinedine Zidane hrajuci v turínskom Juventuse je synom alžírskeho emigranta, podobne, ako bol Michel Platini a dávnejšie pred ním Raymond Kopa, syn poľského baníka. Veľké národy s obľubou pripomínajú, čo všetko umožnia malým...
Francúzska polícia sa však vonkoncom nespolieha iba na svornosť a toleranciu civilizovanej väčšiny fanúšikov. Len spomínanú slávnosť na námestí Svornosti zabezpečovalo šesťtisíc policajtov, počnúc výkopom šampionátu je v pohotovosti 25 000 mužov, ďalších 8 000 ozbrojených policajtov, 2000 špecialistov antiteroristov a 2000 vojakov. Špeciálnymi samopalníkmi je strážená Eiffelova veža, na ktorej je umiestnené množstvo strategických hi-tech komunikačných systémov. Osobitnú pozornosť budú venovať britským fanúšikom. Po skúsenostiach z tragédií v roku 1980, keď mnohí fanúšikova zahynuli na mrežiach okolo trávnika, Francúzi okrem St. Etienne neoplotili trávniky. V prvej fáze šampionátu má označenie vysoko rizikový iba piatkový duel Belgicko - Holandsko. Do tejto kategorie však nepatrí stretnutie USA - Irán v Lyone. V organizačnom štábe funguje sto špecialistov, ktorí majú väzby na alžírske islamské skupiny, 19 odborníkov na investigatívne postupy. Ich vľúdnu, no jednoznačnú autoritu pochopili aj škótsko-brazílske tábory. Znavení priateľsky nezriedka sami ďakovali a žiadali parížskych policajtov, aby dávali na nich pozor, lebo to nie oni, agresívny je alkohol.
Po parížskych bulvároch však nocou kvílili aj sirény, riskantní motocyklisti i náhodne pády škótskych vlajkonosičov po nábreží Seiny sa pri takej masovej účasti ani nemohli zaobísť bezbolestne. Gil Brown z Edinburghu si včera na trávniku pred štadiónom St. Denis pochvaľoval cocacolovú dopoludňajšiu terapiu. Vraj nazbiera dostatok síl, aby mohol s kamarátmi osláviť zosmiešnenie futbalovej Brazílie.
