"Opäť sa raz ukázalo, čo vo futbale znamená jeden, jediný gól, a najmä to, keď má mužstvo nacvičené štandardné situácie. Pre Juhosláviu to znamenalo tri body, hoci v danom prípade by sa dalo uvažovať, či mal iránsky brankár zakrytý výhľad, alebo či bol správne postavený. Dodatočne sa však už nik nebude pýtať, či bol gól dielom nedobre stojaceho brankára, ale natrvalo zostane, že Juhoslávia vyhrala. Vyhrali by sme aj my? To sú ťažké otázky, myslím si, že Slovensko by napríklad pred zápasom s Iránom nebolo takým jasným favoritom, ako bola Juhoslávia. Na druhej strane Irán naznačil, že nie náhodou sa dostal na MS. Najmä v druhej polovici úvodného polčasu si vypracoval šance. Odrazil nápor plavich, otriasol sa, zbavil nervozity a bol rovnocenným súperom favoritovi. Podobne aj v druhom polčase a v samotnom závere. Chýbal gól. Ak spomíname zlé postavenie iránskeho brankára pri góle, potom musím dodať, že brankári na tomto podujatí ma zatiaľ neoslňujú, či už išlo o zápas Maroka, Japonska alebo teraz Iránu, ale aj ďalších. Na druhej strane takmer na 99 percent som videl doteraz aktívnu hru, alebo maximálnu snahu o ňu. Hoci sa vychádzalo zo zabezpečenej obrany, všetko úsilie smerovalo priamočiaro k bráne súpera. Každý to robí inak, prezentuje svoju školu, ale aj krajiny, o ktorých sa hovorilo donedávna, že sú slabšie, či rozvojové, naznačili, že s nimi treba rátať. Toto mi najviac utkvelo v pamäti z doterajších stretnutí a mám tušenie, že niektorý z afrických tímov, najskôr Nigéria, môže pripraviť na MS ešte veľké prekvapenie."

Autor: ja