S ohľadom na doterajší vývoj od zavedenia nútenej správy a neschopnosť centrálnej banky presadiť razantnejšie riešenie nie je takýto výsledok prekvapením. Takisto nie je prekvapením neúčasť Slovenskej sporiteľne na navyšovaní, keďže jej predstavitelia sa k takémuto variantu stavali od začiatku zdržanlivo. (Podľa agentúrnej správy skončili rokovania medzi SLSP a NBS o prípadnom vstupe do IRB po tom, ako centrálna banka odmietla požiadavky SLSP na úľavy z pravidiel o obozretnom podnikaní bánk). Neprekvapuje ani, že VSŽ zostali naďalej najväčším neštátnym akcionárom v banke. Okrem toho skutočnosť, že sú zároveň po FNM druhým najväčším akcionárom v Slovenskej poisťovni v kombinácii s viackrát v minulosti preukázanou neschopnosťou fondu presadzovať svoje majoritné práva, naznačuje, že sa železiarňam podarilo udržať si v IRB významné postavenie.

Druhou stranou mince zostáva budúcnosť a perspektívy banky, respektíve celého bankového sektora na Slovensku. IRB vykázala za minulý rok a prvý kvartál tohoto roku stratu takmer 4 mld Sk a ako zrejme konštatoval Vladimír Tvaroška v Pravde, "dve miliardy zhltne, len sa tak za nimi zapráši". Okrem toho samotná poisťovňa v rámci zdôvodnenia vstupu do IRB konštatovala, že má v tejto banke pohľadávky vo výške 4 mld Sk ( SLSP hovorila o 3 mld Sk), ešte väčšiu sumu predstavuje záväzok IRB voči centrálnej banke.

Realizované riešenie - neriešenie problému v IRB síce môže poslúžiť ako jedna z ďalších charakteristík slovenskej tretej cesty, pri pragmatickom pohľade však stále nie je možné po poslednej zmene v banke považovať jej problém za vyriešený. Koniec koncov samotná NBS viackrát hovorila o tom, že navýšenie o 2 mld Sk je nedostatočné.

Podľa dostupných správ je v IRB 15 mld Sk problémových úverov (celkový objem úverov na konci minulého roku dosahoval 33 mld Sk), nie je však známe, koľko z nich je sledovaných, neštandardných, pochybných, či stratových. Podľa Petra Staněka, štátneho tajomníka MF SR, by bolo možné 9 mld Sk kapitalizovať voči energetickým závodom, a pritom by sa neporušil zákon o neprivatizácii strategických podnikov.

Podľa piatkovej Národnej obrody mala o vstup do IRB neoficiálne záujem i Citybank. Nie je známe, prečo neuspela a takisto nie je možné vylúčiť možnosť, že vstup poisťovne do IRB bol iba medzikrokom. Ak pripustíme možnosť, že neprivatizácia energetických závodov nie je tak či tak z už strednodobého horizontu udržateľná, môže priniesť budúci vývoj v IRB ešte niekoľko veľkých prekvapení. Kľúčovou otázkou zostáva, či budú tak ako tie doterajšie, orientované výhradne na "silný domáci kapitál".

Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o.,Bratislava