Izraelsko-palestínsky mierový proces nenapreduje už viac než rok a zatiaľ čo sa čaká na izraelskú odpoveď na návrh USA odovzdať istý rozsah území palestínskej samospráve, mierová aktivita sa na začiatku leta obmedzila na úplné minimum. Pre palestínskeho prezidenta Jásira Arafata to však neznamená prázdninový čas. Pod hrozbou vôbec prvého hlasovania o nedôvere je nútený vymeniť niekoľko svojich ministrov. Výkonný výbor Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) schválil zmeny vo vláde minulý týždeň vo štvrtok, a hovorí sa o výrazných zmenách - len štyria alebo piati ministri by mali ostať na svojich miestach.
Vlani v auguste správa Arafatom poverenej vyšetrovacej komisie odhalila, že niekoľkí ministri odčerpali z verejných fondov spolu až 40 percent rozpočtu za rok 1996 na svoj osobný luxus. Palestínska rada (parlament) už vtedy odhlasovala zmeny v kabinete, čo Arafat prisľúbil, keďže však bolo treba riešiť iné záležitosti, nič sa neudialo. Až doteraz. Členovia palestínskeho parlamentu teraz volajú po novej vláde, ktorá obnoví dôveru palestínskej verejnosti, a darcovské krajiny sa pýtajú, kde peniaze, ktoré autonómii posielajú, v skutočnosti končia. Nefunguje ani spolupráca medzi vládou a parlamentom. Hlasovanie o nedôvere, ktoré poslanci v pondelok odložili o desať dní, je vlastne symbolickým gestom legislatívneho orgánu v boji o miesto v palestínskej politike .
V tejto situácii Arafat ponúkol členstvo v novej vláde aj militantnej skupine Hamas a ďalším radikálnym organizáciám. Za Hamas, ktorého popularita v dôsledku sklamania Palestínčanov z mierového procesu stúpa tak rýchlo, ako klesá Arafatova popularita, ponuku zakladateľ a duchovný vodca Ahmad Jásin osobne odmietol. S odôvodnením, že nebude pracovať na implementácii dohôd z Oslo. Kým Arafat sa snažil ponukou Hamasu získať na svoju stranu aj jeho stúpencov, Jásin ju z rovnakého dôvodu odmietol. Aj keď Arafatova kampaň proti terorizmu jeho organizácii v mnohom uškodila, vzťahy OOP a Hamasu v súčasnosti nie sú najhoršie. V mnohých veciach, napríklad pokiaľ ide o osídľovanie palestínskych území a izraelských stavebných aktivít, majú rovnaký názor. Ak sa Arafatovi podarí v budúcnosti vzbudiť v mocných Hamasu záujem o účasť na politickej hre, potom sa Hamas bude musieť definitívne zriecť násilia, čo - ak by sa podarilo - by bol pekný záver Arafatovej politickej kariéry. Zároveň by to však znamenalo militantnejšiu palestínsku politiku poarafatovskej éry.
