Agentúry na prieskum volebných preferencií sa zhodujú v tom, že do Poslaneckej snemovne českého parlamentu sa dostane sedem politických strán. Viac-menej sa zhodujú aj v tom, že žiadna z víťazných politických strán (či už ňou bude dlhodobo vedúca ČSSD, alebo druhá v poradí ODS) nebude schopná zostaviť väčšinovú vládu. Dôvodom je skutočnosť, že približne štvrtinu poslaneckých mandátov získajú extrémne strany (môžeme za ne pokojne považovať republikánov, komunistov i stranu "dôchodcov"), s ktorými štandardné politické strany nechcú povolebnú koalíciu vytvoriť (ponechajme teraz bokom, že na Slovensku sú extrémne strany vo vláde). Vytvorenie väčšinovej vlády je takmer nemožné a na menšinovú vládu chýba zodpovednosť "nevíťazov". Českú republiku čaká povolebný pat ako vyšitý - situácia priam uliata pre rodeného skeptika, ktorý vie, že človek-volič-občan je u politikov na poslednom mieste (keby nebol, neboli by ani oni v tomto "srabe", na čom nič nemení ani momentálna predvolebná rétorika politikov). Ponechajme teraz bokom, že slovenskí politici sa v tomto od českých mimoriadne neodlišujú.
Čo sa však odlišuje, je povolebná realita slovenská i česká (to si môžem dovoliť tvrdiť už teraz, hoci viac-menej veštím z krištáľovej gule). Česko je za vodou, Slovensko sa o skutočný vstup do NATO a EÚ ešte len bude uchádzať. V Čechách je prezident, na Slovensku nie. V Čechách nebude problém súčasnému premiérovi podať demisiu, slovenský ešte nevie, komu by ju mal dať a ako sme sa dozvedeli len oňahdy, ani sa mu do toho veľmi nechce, ba priam s tým počíta, že ju ani nepodá - lebo sa poddá volič. V Čechách proti sebe stoja štandardná pravicová a štandardná ľavicová strana, a hoci by sa im tiež dalo všeličo vyčítať, je jasné, že víťazstvo ktorejkoľvek z nich nespochybní smerovanie ČR na Západ. Na Slovensku sú najväčšími favoritmi strany, od ktorých úspechu závisí civilizačné smerovanie krajiny - buď na Západ, alebo kamkoľvek, kam to vyhovuje V. M., a je jasné, že Západ nie je práve to, po čom V. M. túži. V Čechách sa netreba obávať zmanipulovania volieb, a hoci všetci vedia, že ich čaká náročné rokovanie s nečakaným vyústením, nikto nespochybňuje ústavnosť a férovosť volebného aktu. Na Slovensku je to inak - férovosť volieb odplávala s predchádzajúcim volebným zákonom.
Čo sa však odlišuje v prospech Slovenska? Ak zvíťazia slovenské štandardné strany, nečaká ich dočasný povolebný pat, ale na všetko odhodlaný súper - a predčasné voľby (podobne ako v Čechách, opäť po dvoch rokov a s novým volebným systémom) sa nedajú vylúčiť... Všetko však závisí od počtu statočných a počtu trpaslíkov v sedmičke vyvolených.
