- dielo, ktoré nebolo scénicky uvedené takmer 150 rokov. Krátky rozhovor nám poskytol francúzsky dirigent produkcie Jean-Paul Penin.
Vaše úsilie o znovuobjavovanie zabudnutých diel je známe. Pred dvoma rokmi ste v Bratislave realizovali koncert a nahrávku opery Gwendoline od E. Chabriera. Čo vás priviedlo k Spontiniho Cortezovi?
„Bol to môj obľúbený skladateľ Hector Berlioz, ktorý vo svojich Pamätiach píše, že Spontiniho zbožňoval a Corteza vedel naspamäť. Rozhodol som sa preto nájsť v archíve partitúru tohto diela a jeho štúdium bolo pre mňa fascinujúcim objavom. Je to hudba na rozhraní klasicizmu a romantizmu. Jej korene sú v 18. storočí, u Glucka, nájdeme však i črty talianskeho donizettiovského bel canta a predznamenanie Berliozovho, ba dokonca i Wagnerovho štýlu…“
Mohli by ste naznačiť dej opery?
„Odohráva sa okolo roku 1520 v Montezumovej aztéckej ríši v dnešnom Mexiku. Španielsky conquistador Fernand Cortez so svojou armádou oblieha hlavné mesto Aztékov, ktorí sú, poháňaní veľkňazom, rozhodnutí obetovať španielskych zajatcov a aj za cenu vlastného života vyhnať dobyvateľov zo svojej krajiny. Do deja však odrazu vstupuje aztécka princezná Amazilly, ktorej láska ku Cortezovi nakoniec po mnohých ťažkostiach dovedie operu ku šťastnému koncu a znepriatelené národy sa zjednotia v mohutnej a veľkolepej apoteóze priateľstva a bratskej lásky. Z toho je zrejmé, že dej opery je vysoko štylizovaný a idealizovaný: dielo vzniklo na objednávku cisára Napoleona Bonaparta v čase jeho snahy dobyť Španielsko a malo mať výsostne propagandistický charakter. Je to dielo, ktoré pochopíme iba v rámci historických politických súvislostí - umenie a politika boli prepojené vari vo všetkých epochách a zemepisných šírkach. Napriek tomu je však Cortez plný nadčasovo krásnej, dramatickej a plnokrvnej hudby.“
Dnes je prakticky úplne zabudnutý, no v prvej polovici 19. storočia bol veľmi populárny. Hrával sa v Paríži, Berlíne…
„…a dokonca aj v Bratislave! Francúzsky minister Talleyrand v jednom zo svojich listov píše, že pri príležitosti osláv podpísania mierovej dohody 15. októbra 1809 predviedli v Bratislave (pravdepodobne vo vtedajšej Redute, v ktorej sa konala väčšina podujatí francúzskej posádky) balety zo Spontiniho opier Vestálka a Fernand Cortez. Veľmi sa preto teším, že novodobú premiéru tohto diela môžem naštudovať, uviesť a nahrať na CD práve v Bratislave.“
ADRIAN RAJTER
(Autor je spolupracovníkom SME)
