rsky pár Rose Angelu de Souza z Ria s Oivindom Ekelandom zo Stavangeru. V beznádejne vypredanom hľadisku usádzali starostliví organizátori prominentov, medzi nimi aj monackého princa Alberta, tenistu Yannicka Noaha. Na novinárskej tribúne rozdával úsmevy surinamský Holanďan Ruud Gullit. V boxe brazílskej súkromnej televízie Globo na poste spolukomentátora skromne sedel muž s najsilnejším futbalovým menom. Aj na akreditačnej visačke čoskoro 58-ročného Edsona Arantesa dos Nascimenta mu svietila umelecká verzia občianskeho mena: Pelé. Trojnásobný majster sveta (1958, 62, 70), bývalý hráč klubov FC Santos a Cosmos New York, korunovaný kráľ svetového futbalu si po prvom polčase súboja svojich krajanov s Nórskom zívol. Drobný spoločenský lapsus bleskovo maskoval chrbtom ľavej dlane, výstižný reflex však prezradil záblesk masívneho zlatého remienka hodiniek. Len čo uhladený muž s dotiahnutou kravatou odložil slúchadlá, pomedzi dvoch ramenatých bodyguardov sa k nemu naklonil jeden z dobrovoľných usporiadateľov v stavovskom červenom tričku Adidas. Okuliarnatý pán v rokoch vycítil životnú šancu na zisk najcennejšieho futbalového autogramu tým viac, že masívna konkurencia radových lovcov bola prefiltrovaná ikstými kontrolami v labyrinte brán štadióna Velodrome. V momente, keď sa Pelé súhlasne obrátil k peru, šťastlivec sa v nervózne-netrpezlivom kŕči dopustil takmer tragického kiksu. Lakťom drgol do plastikovej fľaštičky chladeného nápoja, a hoci slávny Brazílčan určite nemá nič proti kanárikovej národnej farbe, sotva v tom momente túžil, aby mu Fanta zasyčala na tmavomodrom saku. Chvíľkový pozorovateľ SME mal optimálnu pozíciu, aby dlaňou včas uhasil klátiace sa kysličníkové nebezpečenstvo a napoly zdesený kráľ zareagoval úľavným úsmevom. Moment hypnózy. Kompletnými životnými emóciami i aférami vyčerpané oči nemohli neskĺznuť na červený pruh PRESS, ktorý uňho za dlhé roky skúseností s mediálnym prenasledovaním nemôže fungovať inak ako červené súkno pre štvaného býka. "Nehráme nič zvláštne, čo?" - Pelé sám preklenie neprofesionálne defenzívny súcit SME, zrejme dobre vediac, že šéfredaktori na celom svete si potrpia na autentické sprostredkovanie slov veľkých úst, aj keď ich obsah sa často nemôže líšiť od plážových odborníkov, lebo futbal je len jeden. Pelé jemným posunkom spätí znepokojenú ochranku a poskytuje kompletný skalp. "Tí vaši dobre skáču a sú vytrvalí," zarazí sa a sám si čiernymi prstami priblíži nevyhnutný identifikačný zvonec na krku SME. "Ach, vy nie ste Nór. Slovensko, spomínam si na Košice pred pár rokmi. Aj na čílske finále s Čechoslovákmi v šesťdesiatom druhom, aj keď som v ňom nenastúpil pre zranenie, ten Schrojf chytal ako menší Boh," bez otázky Kráľ rutinérsky odbavil mylne očakávanú ceremóniu na ukojenie emancipačnej témy a hneď sa aktuálne uvoľnil. "Naši nebehajú, ale lietajú niekde v oblakoch. Každý čaká na svoju geniálnu chvíľu, lenže tá sama nepríde. Videli ste, ako sa Ronaldo namiesto toho, aby si sám hľadal priestor, gestami rozčuľoval, že ho spoluhráči nezásobujú loptami? Má to iba stresujúci efekt. Aby si nerozhnevali autoritu, dávajú mu rýchlo a nasilu prudké a ťažko spracovateľné lopty, navyše do prehusteného priestoru v strede. Kde sú krídla? Takto bohémsky sa nedá hrať. Sme zrelí na príučku. Nóri, naopak usilovne drú, ak vydržia, môžu presvedčiť šťastenu," jeho slová potvrdzuje marseillské hľadisko nespokojným piskotom, od majstrov sveta sa čaká iná hra.
Vo chvíli, keď si nasadí slúchadlá, Pelého tvár skamenie. Komentuje sporadicky, dva-trikrát cez polčas sotva po minútke. Medzitým si palcom a ukazovákom rytmicky kopíruje obrysy vlastnej brady. Keď v úvode druhého polčasu zosilnel piskot, evidentne nervóznejšie sa škrabká za uchom. Letmý úsmev ho rozohreje až po góle Bebeta. Už-už sa chystá na hodnotiaci sumár, keď Taffarela prestrelí Andre Flo. Silno si potiahne spodnú peru, prevráti oči a mlčí, jemne odtisne komentátora Globo, akoby nechcel vypustiť posledné slovo predčasne. Po jedenástke dve minúty pred koncom obaja vedľasediaci komentátori vzrušene vyskočili jednotným nesúhlasom, Pelé ostal prikovaný na stoličke a s kamennou tvárou študoval opakované zábery. Zvrat z kopačky Rekdala mu vyryl na čele tri hlbokánske vrásky. Nórski vikingovia s rohami na hlavách v červených dresoch šalejú, Brazílčania stlmili sambu, ale neprestali. Pelé o jeden rad vyššie sa poslednýkrát obráti k SME a gestami, najprv nohami a potom rukami, opakuje: "Nebehali sme, ale lietali." Na rozlúčku si ukryje ústa do dlaní a struhne kacírsky výsmech nad naivitou zverencov jeho bývalého spoluhráča Maria Zagalla. Kráľ ostal nad vecou.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Marseille
