"Na tvrdom loži z psieho vína" mávali v tomto storočí pričasto postlané básnici nielen priamo alebo brutálne "zakázaní zaživa". "Nevľúdne" vyznievajúci verš J. Skácela tak priliehavo rámcuje podujatie dvoch brnianskych vysokoškolských pedagógov, literárnych vedcov a esejistov Z. Kožmína (1925) a J. Trávnička (1960) - podať čitateľsky zaujímavý obraz premien, autorov a textov českej poézie od vojny po dnešok. Dejinné medzníky ako sú Mníchov 1938, máj 1945, február 1948, pražská jar 1968, normalizácia, november 1989 tu však nikdy neprekryjú poéziu ako doménu básnivej obrazotvornosti, svojbytnej jazykovej tvorivosti a napokon oslobodzujúceho presahu ponad fatálne doliehajúcu skutočnosť. Poézia vždy novo a inak zmáha tiež doby, dejiny ľudského života v tvorbe J. Crtena, J. Kolářa, J. Seiferta, V. Holana, O. Mikuláška, J. Skácela... Práca Z. Kožmína a J. Trávnička nesleduje len takto personifikovanú "kráľovskú cestu" alebo "jazdu kráľov", dobre vie aj o "čare bočných ciest", ba vďaka J. Trávničkovi dostávajú sa k slovu niekdajší underground, "demokraticky" pesničkárske verzie poézie alebo súčasnosť s napr. kontrastnou nedekadenciou J. H. Krchovského. Autori akoby vyvažovali ľudsky, politicky, umelecky, edične komplikované, ba neraz priamo popretŕhané osudy českej poézie povojnových desaťročí interpretačnou vľúdnosťou. Sama poézia sa hojne dostáva k slovu v podobe vhodných citácií, parafráz, ostrých interpretačných postrehov, hutných charakteristík jednotlivých autorov a textov. Publikácii treba k dobru pripísať komentovaný súpis doterajšej literatúry o českej poézii od vojny podnes, ako aj fotografickú prílohu, kde ma zvlášť zaujali vzácne "definitívne" tváre J. Seiferta, V. Holana a V. Závadu z fotografických portrétov M. Jankoviča, čo je paralelná aktivita tohto skvelého estetika a literárneho teoretika.
Rozlične motivované návštevy Brna nikdy z neho pre mňa nezotreli diskrétnu aureolu raz trýznivého, raz zasa šťastného "miesta" a "mesta" lyriky O. Mikuláška alebo J. Skácela. Zároveň je to pre mňa vďaka Z. Kožmírovi a J. Trávničkovi "šťastné miesto" inšpiratívneho čítania a interpretovania poézie. Títo autori ako nenápadné esejistické sirény svojím písaním obkružujú dokonca aj "vratké miesta" alebo "zrázy" smútku, beznádeje, ničoty, meniac ich vábivo na enklávy nášho ľudského a čitateľského spočinutia. Zoči-voči básnikom a textom českej poézie v podaní Z. Kožmína a J. Trávnička sa ich slovenskému čitateľovi vynára s rizikom lyrického sentimentu dávna formulácia - želanie z prózy D. Tatarku - "ešte s vami pobudnúť".
Autor: FEDOR MATEJOV (Autor je pracovníkom Ústavu slovenskej
