Zo slnkom rozpálenej stredovekej dlažby uprostred Námestia komédie v juhofrancúzskom meste Montpellier organizátori futbalových majstrovstiev sveta vo štvrtok niekoľkokrát opatrne zdvihli a vyprázdnili štýlový čierny klobúk. Obsah šuštiaci stomarkovkami i drobnejšími bankovkami takmer každú polhodinu mizol v neďalekom kovovom trezore s nápisom Rodine Daniela Nivela. Nad klobúkom medzi nápismi na svetlom kameni dominoval "Pardon France". Nad ním o čosi menší: "Deutsche fans spendened polizis." Slovo fans bolo podčiarknuté, za ním tri výkričníky. Aby bolo jasné, že toto gesto je autorizované ozajstnými futbalovými fanúšikmi, ktorí sa ospravedlňujú aj za živočíšne poddruhy, na ktoré nemajú žiadny dosah, ale hanobia ich meno brutalitou páchanou pod rovnakou vlajkou. Tlupa organizovaných extrémistov po nedeľňajšom zápase Nemecko - Juhoslávia v inom dejisku francúzskeho šampionátu Lens nechala po zvieracom útoku ležať na ulici francúzskeho policajta Daniela Nivela s hlavou v kaluži krvi. Tri hodiny pred večerným posledným duelom skupiny F Nemecko - Irán sa k čiernemu klobúku pomaly sklonil aj tréner nemeckej reprezentácie Berti Vogts.
"V bohatých tradíciách nášho mesta, ktoré založili už v 9. storočí obchodníci rôznych národností privážajúci korenie z Blízkeho východu, má miesto aj humanista a spisovateľ Francois Rabelais. Niektorí nemeckí fanúšikovia sa pýtajú práve na to, a potom tichšie rozvinú úvahy o tom, ako málo chýbalo, aby sa na našom Námestí komédie konala pieta k zbytočnej tragédii v Lens," upravil si šiltovku pred ostrým slnkom Marcel, študent renomovanej Montpellierskej univerzity, ktorý mal na starosti hrubú knihu, do ktorej mnohí nemeckí fanúšikovia vpisovali ospravedlňujúce odkazy. Niekoľko metrov okolo klobúka ležali povystierané šály s nemeckým miestopisom, kúsok ďalej držala napnuté vlajky s orlicou postojačky skupina z Offenbachu. Ostatní ticho sedeli a ticho hľadeli na Pardon France. Žiadne pivo, žiadne chorály "Deutschland, über alles..."
Tichá ľútosť s nápismi Pardon France na tričkách pivárov stiesňuje aj atmosféru v puboch. Po Lens (35 280) a St. Etienne (200 000) tretie najmenšie z desiatky usporiadateľských miest Coupe du Monde očarí Montpellier s 210 000 obyvateľmi aj najprieberčivejších. Má všetko. Vždy usmiate a ochotné hostesky, ktoré v tlačovom stredisku majú nacvičenú formulku. "To preto, že v Montpellieri sa prvé šírili a dôkladne študovali liečivé účinky bylín, s ktorými prichádzali do styku najskôr obchodníci s orientálnym korením." A už v roku 1221 vznikla v meste Lekárska univerzita ťažiaca zo znalostí arabskej a byzantskej vedy. Jej žiaci v okolitých porastoch garrigues užasnutí objavovali nové druhy blahodárnych bylín priamo za starovekými hradbami mesta. Montpellier je kompletný, lebo ľudia sa naučili žiť zdravo, rešpektovať fyzickú rovnováhu s duševnou. V uzučkých uličkách, námestiach, na umeleckých schodištiach stále dýcha história významného kultúrneho a obchodného centra pri Stredozemnom mori, futuristická architektúra hneď neďaleko centra modeluje vývoj civilizácie tretieho tisícročia. Tisícročné mesto kypí študentskou mladosťou, ktorá chodí po parkoch s Hippokratovými spismi. Pomedzi ňu sa prechádza aj Michal Navrátil, deväťdesiatročný potomok Bratislavčana. Jediný žijúci muž, ktorý vyviazol z pekla potápajúceho sa Titaniku. Okrem neho chodí po svete ešte šesť jeho spolupasažierok, ktoré tiež poslúžili ako námet filmovej megasnímky. Najchudobnejšie tradície v Montpellieri má futbal, čo však usilovne doháňa pohostinnou a veselou atmosférou, ktorá nenásilným príkladom spacifikovala aj horkokrvných Iránčanov. Spolu s Nemcami sa pri vstupe na štadión nechali trpezlivo legitimovať, lebo sami mali záujem, aby sa nestali obeťami policajného zásahu, ktorý by vyprovokovali asociáli s príbuzným rodným listom. Po streche štadióna La Mosson sa prechádzali snajperi, vo štvrtok večer bolo v hľadisku pod ich nohami 35 500 krotkých fanúšikov, ktorí boli viac zamestnaní výčitkami za to, čo sa udialo pred niekoľkými dňami v Lens či v Lyone počas stretnutia USA - Irán, ako prípadnými nápormi agresie. Ešte dlho po polnoci po postupovom triumfe nad Iránom defilovali nemecké štátne vlajky uličkami okolo Námestia komédie tichučko. Postdramaticky, na pol žrde.
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, MONTPELLIER
