Do 5. júla je v Galérii Michalský dvor na Michalskej ulici v Bratislave sprístupnená výstava obrazov pôvodom ruskej umelkyne Eugénie Gortchakovej (1950). Pôvodne študovala filológiu na Moskovskej štátnej univerzite a následne dejiny umenia a výtvarné umenie v ateliéroch univerzity. V roku 1991 pôsobila v Paríži a v nasledujúcom roku presídlila do Oldenburgu, kde pracuje dodnes. Po období začiatkov znamenali 90. roky pre tvorbu E. Gortchakovej úžasný rozmach. Vnútorné uvoľnenie a doslova osobnostné oslobodenie sa v jej práci prejavilo maximálnym tvorivým a cieľavedomým sústredením. Vzniká rozsiahly maliarsky cyklus Časové štruktúry, v ktorom je zakódovaná podstata autorkinho filozofického pohľadu na svet. Hľadanie podstaty a poriadku vecí sa premietlo do formovania jeho výtvarnej vízie. Obrazy dostali podobu jednoduchých geometrických štruktúr, skladajúcich sa z dvoch častí: centrálne riešenej kompozície, ktorej stred vyžaruje svetelné fluidum - aplikácia solárneho princípu ako princípu života. Dolná časť kompozície má horizontálno-vertikálne riešenie, ktoré naznačuje lomy a rozptyl žiarenia. Obidve časti sú zložené z drobných, voľnou rukou kladených čiarok usporiadaných do vertikálnych pásov. Ich pravidelnosť vytvára základný geometrický raster, ktorý sa pod vplyvom lokálnych farebných zmien i mierneho zväčšenia do strán dáva do pohybu - vytvára optickú ilúziu vlnenia. Maľby pôsobia ako živá geometria alebo geometria v pohybe, pričom pocitový dôraz nezávisí od racionálnej pravidelnosti, ale od meditatívnej kontemplácie. Gortchaková teda využíva poznatky optickej geometrie i novej citlivosti v novom postmodernom duchu. Ten sa výraznejšie prejaví v ďalšej fáze tvorby. Narábanie s rôznymi vizuálnymi i časovými štruktúrami dostane inú výtvarnú podobu. Pôvodná plynulosť a postupnosť zmien nadobúda charakter kontrastných stretnutí. Abstraktné geometrické časové štruktúry prekrývajú konkrétne fotografické citácie z rôznych časových, lokálnych i kultúrnych súvislostí. Raz je to citácia ikonovej maľby s Duchampovým sušiakom na fľaše a fľaškami kokakoly, inokedy figúry zo Chagallovho obrazu a silueta eiffelovky. To všetko sú rôzne časové i kultúrne vrstvy, ktoré sa stretli v obrazoch E. Gortchakovej. Navyše je konfrontovaný abstraktný systém s iným kultúrnym fenoménom a s každodennou banalitou. Pod vplyvom zmeny obsahu dostali novú podobu i obrazy samotné. K akrylovej maľbe pribudla fotoaplikácia, koláž i fotorealistická maľba, v častiach kde autorka simuluje fotografiu. Rafinovanosťou je tvar obrazu opticky navodzujúci škatuľu, v ktorej ako keby bol celý obsah umiestnený. Inštalácia v línii perspektívy tento optický efekt dotvára. Práca s priestorom má u Eugenie Gortchakovej ďalšie podoby. Svoje maľby časových štruktúr využíva pri tvorbe inštalácií - napríklad Stopy alebo Dózy, ktoré vytvárajú ďalšie možnosti pre interpretáciu časopriestorových súvislostí.
EVA TROJANOVÁ
(Autorka je výtvarnou teoretičkou a kritičkou.)
