liekov sú lekári povinní postupovať podľa posledných farmakologických poznatkov, ale postupovať aj efektívne a hospodárne. „Lekár môže predpísať akýkoľvek kategorizovaný liek, ale ak predpíše iný ako ten, čo je uvedený v ALF, musí to zdôvodniť a uviesť do zdravotnej dokumentácie,“ upresnil podstatu ALF J. Orinčák z Ministerstva zdravotníctva SR. Náklady na lieky tvoria jednu tretinu z nákladov na zdravotnú starostlivosť a každý štát hľadá spôsob ako regulovať spotrebu liekov. „Náklady na zdravotnú starostlivosť boli v roku 1993 17 miliárd korún, z toho na lieky 6 miliárd. V roku 1994 boli celkové náklady 21 miliárd, z toho na lieky už 8 miliárd. V roku 1995 sa zvýšili náklady na 31 miliárd korún, z toho na lieky išlo 11 miliárd a v roku 1996 sa dalo z 38 miliárd 15 miliárd na lieky. Pritom z nákladov na lieky ide 38 percent do vrecák kšeftárov, to vám poviem otvorene,“ uviedol pre SME minister zdravotníctva. Podľa jeho slov dáva SR 36 percent z podielu HDP na zdravotníctvo práve na lieky, pričom v iných krajinách viac ako 18 percent na lieky nejde. „Lenže my s liekmi obchodujeme,“ zdôraznil Javorský. Ambulantný liekový formulár nie je podľa zástupcov ministerstva palicou na nikoho, je to forma komunikácie. Jeho základnými myšlienkami sú účelovosť, hospodárnosť, kvalita a flexibilita. „Myslím si, že tu prevažuje komerčný záujem nad medicínskym, pričom reakcia lekárov svedčí o opodstatnenosti tohto opatrenia. Je to predsa manuál, ktorý nebude nikoho obmedzovať,“ dodal riaditeľ sekcie zdravotníckej starostlivosti ministerstva J. Gajdoš.