BRUSEL, PRIŠTINA (REUTERS) - Srbské bezpečnostné sily po trojdňovej operácii obnovili kontrolu nad uhoľnou baňou v Belačevaci blízko Prištiny. Správu srbských zdrojov včera potvrdili novinári, ktorí navštívili oblasť. Domy v dedine, ktorou prešli srbské jednotky, boli poškodené, nie však ťažko. Ďalším cieľom ich akcie bude zrejme obec Kijevo, kde je asi 200 srbských civilistov a dva tucty policajtov v obkľúčení albánskych povstalcov, a tí sú zase obkolesení silami Belehradu. Americký vyslanec na Balkáne Richard Holbrooke označil Kijevo za „najnebezpečnejšie miesto v Európe“, pretože každá snaha vlády o znovuotvorenie ciest môže znamenať nebezpečnú eskaláciu bojov.
NATO očakáva objasnenie západných mocností, či stále trvajú na stiahnutí zvláštnych juhoslovanských oddielov z Kosova alebo sú zamerané skôr na zaistenia dohody o prímerí medzi oboma stranami konfliktu. Predstaviteľ NATO však novinárom jasne naznačil, že vojenská akcia NATO v Kosove nehrozí, keď povedal, že sa tak zrejme nestane do polovice budúceho týždňa. Niektorí západní diplomati súdia, že tlak na ukončenie konfliktu v Kosove nebol zreteľne uplatnený na gerilovú armádu, ktorá sa snaží získať kontrolu nad provinciou. Predstaviteľ NATO uviedol, že aliancia už ukončila plánovanie širokej škály možností, vrátane priamej vojenskej intervencie, ale čaká na politicko-vojenský scenár, ktorý určí odstupňovanie ďalšieho tlaku. Tento rámec by mal prísť zo strany tzv. kontaktnej skupiny (USA, Rusko, Francúzsko, Británia, Nemecko a Taliansko), ktorá by mala rokovať 8. júla v Nemecku. Skupina odložila pôvodne plánované stretnutie pre politické nejasnosti okolo Kosova, oznámili diplomati v pondelok.
Mocnosti pôvodne žiadali juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, aby stiahol z oblasti všetky mimoriadne nasadené bezpečnostné sily a ťažko vyzbrojené jednotky vrátil do kasární. Rusko však povedalo, že juhoslovanská vláda môže sotva poraziť Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK) za pomoci regulárnej polície a je nútená použiť armádu pri ochrane hraníc s Albánskom, odkiaľ prúdia zbrane pre UCK. Podľa odhadov NATO kontroluje gerila teraz okolo 40 percent územia Kosova. Na stole sú stále všetky možnosti zásahu NATO - od rozmiestnenia jej jednotiek v Albánsku a Macedónsku po použitie leteckých úderov a nasadenie pozemných síl.
