BRUSEL (ČTK) - Keď Európska komisia odobrala Varšave pre tento rok 34 miliónov ECU (1,2 miliardy korún) z programu Phare, poslala varovanie nielen Poľsku, ale aj signál všetkým kandidátom na členstvo a predovšetkým tým, ktorí si v tzv. prvej skupine robia nádeje na prijatie do Európskej únie začiatkom tisícročia. Podtext posolstva možno zhrnúť do upozornenia, že únia nestrpí porušovanie záväzkov zo strany národných administratív krajín, ktoré by si v krátkom časovom období chceli zasadnúť v Bruseli za jej spoločným stolom.

Vstup do EÚ bude v nasledujúcich piatich rokoch tým najdôležitejším, čím sa budú vlády ČR, Poľska, Maďarska, Slovinska, Estónska a Cypru zaoberať. Porovnávanie legislatívy už v prvých, ľahších kapitolách „porodilo“ záväzky v podobe desiatok právnych aktov, ktoré bude treba prijať a aplikovať v sľúbených termínoch. Českí experti, ktorí tento týždeň ukončili diskusiu o voľnom pohybe tovaru, odviezli do Prahy zoznam asi ôsmich nových zákonov, 16 novelizácií zákonov, 18 nariadení vlády a približne 145 vyhlášok, ktoré musia uvidieť svetlo sveta do roku 2001. A to šlo iba o jednu z 31 kapitol. Tento nápor si bude vyžadovať stabilné vlády, dokonale zladené rokovacie skupiny, jasné rozdelenie právomocí a predovšetkým povýšenie integrácie na absolútnu vnútropolitickú prioritu. Väčšina uchádzačov však zatiaľ nepôsobí dojmom, že by si to uvedomovala. Politológ Peter Ludlow, riaditeľ Strediska pre výskum európskej politiky, varuje pred tým, aby sa vstup do EÚ v ČR stal „one man show pána Tepličku“, t. j. hlavného českého vyjednávača. Činiteľov EÚ dráždia výroky, ktoré počuť z Varšavy, že prijatie do únie je predovšetkým vecou politickej vôle a politického rozhodnutia, bez toho, že by záležalo na skutočnej pripravenosti. „Konečný verdikt, samozrejme, bude politický. Ale veľmi sa mýlia tí, ktorí si myslia, že únia komukoľvek čokoľvek odpustí,“ uvádza jeden z nich.

Rozšírenie únie smerom na východ je pre západoeurópskych politikov ťažkým sústom. Rozloha únie sa prudko zväčší, jej ústredné inštitúcie zmohutnejú a skomplikuje sa ich chod, výrazne pribudnú problémy všetkého druhu. Veľa členských krajín sa preto nehodlá ponáhľať. Preto Európska komisia kladie taký dôraz na to, aby kandidáti súbežne s náročným „röntgenovaním“ sa snažili splniť priority obsiahnuté vo „vstupných partnerstvách“, aby sa snažili legislatívu EÚ nielen uzákoniť, ale aj účinne aplikovať a vynucovať. Všetky tieto aspekty sa objavia v správe, ktorú o ČR, takisto ako o všetkých 10 zvyšných uchádzačoch, na jeseň napíše Európska komisia a ktorá bude predložená na decembrovom summite EÚ vo Viedni. Tieto posudky budú koncipované ako vonkajšie hodnotenie celkovej pripravenosti danej krajiny a stanú sa dokumentom, do ktorého budú členské štáty nahliadať pri rozhodovaní, či s tou alebo onou krajinou odštartovať o dva roky politické rokovanie o vstupe do EÚ a aký mu dať rytmus.