Spravodlivosť sa dá dosiahnuť rôznymi cestami, súčasný svet však najlepšie rozumie reči peňazí. Tento argument sa rozhodlo uplatniť aj viac ako 30 tisíc pozostalých obetí holokaustu, ktorí sa domáhajú svojich rodinných bankových kont driemajúcich už päť desaťročí vo švajčiarskych bankách. Na ich podnet sa viac ako 800 zástupcov amerických štátov a miest v stredu v New Yorku dohodlo na spoločných sankciách, ktoré by mali prinútiť dve veľké švajčiarske banky - Union Bank a Credit Suisse - k väčšej ochote pri riešení celej záležitosti. Ako prvý zareagoval najbohatší americký štát Kalifornia, ktorý má vo Švajčiarsku uložené asi dve miliardy dolárov, keď jeho sankcie nadobudli účinnosť už včerajším dňom.
Právny zástupca žalujúcej strany Malvyn Weiss rozhorčenie švajčiarskej strany na americkú reakciu komentoval slovami, že „švajčiarska spoločnosť je nakazená smrteľnou rakovinou. Dali sme im možnosť zbaviť sa tejto choroby tým, že sme im ponúkli masívnu kúru za nízku cenu, oni však ponúknutú šancu nevyužili“. Weiss mal pritom na mysli minuloročný návrh žalujúcej strany na uhradenie paušálneho poplatku vo výške 1,5 miliardy dolárov na odškodnenie obetí. Švajčiarske banky však trvali iba na sume 600 miliónov. Priemerná výška uvažovaného odškodnenia sa teda pohybuje vo výške 20 až 50 tisíc dolárov na jedného žalobcu, čo v prípade započítania viac ako 50-ročných ziskov z úrokov nie je až tak veľa. Riaditeľ Credit Suisse Robert O‘Brien označil jednotný postup amerických samosprávnych orgánov za nespravodlivý, dodal však, že sa otázkou budú švajčiarske bankové domy opäť zaoberať. Iné im ani nezostáva, pretože embargo na investície amerických štátov a miest spojené so stratou dôvery v tamojšie bankové inštitúcie by spôsobilo škody neporovnateľne väčšie.
Odhliadnuc od časových a zemepisných súradníc, v ktorých sa celý prípad odohráva, je pre našinca poučná najmä jedna skutočnosť: Američania si naplno uvedomujú kompetencie, ktoré majú v rukách ich samosprávne orgány rôznych stupňov, ale aj jednotliví občania. Majú pritom nespornú výhodu v tom, že disponujú omnoho väčšími prostriedkami a ich zákonodarcovia vytvárajú, na rozdiel od ich slovenských tiežkolegov, podmienky na to, aby ich mohli aj využiť. Iba tým, že vzali celú vec do vlastných rúk, bolo však možné dosiahnuť to, že pred samosprávami 800 amerických miest, mestečiek či štátov budú musieť napokon skloniť hlavu aj také hrdé inštitúcie, akými sú švajčiarske banky.
JURAJ KITTLER
