v New Yorku a Seattli, ale ako sám hovorí, najväčšou školou je pre neho sám život. Na fotografa má dosť netradičné druhé povolanie - je aj stolárom. Svoje fotografické práce vystavoval v Spojených štátoch, ale aj v Európe - vo Veľkej Británii, Taliansku, Rusku a Izraeli. Na Slovensku je C. Barber prvýkrát, pricestoval na pozvanie kurátorky Domu fotografie v Poprade L. Benickej. „Moja dielňa sa bude venovať pokusom s camerou obscurou a vôbec pôjde o experimentálnu fotografiu na voľnú tému,“ povedal pre SME C. Barber. „Rád fotím dedinky, prostredie v ktorom žijeme, pretože to sa stále mení.“ C. Barber patrí do skupiny fotografov, ktorí nepracujú so všeobecne známymi fotoaparátmi, ale s camerou obscurou. „Camera obscura je známa vďaka Leonardovi da Vinci. Je to dobre utesnená krabica s dierkou s priemerom hrotu ihly. Svetlo vchádza dnu, osvetlí film, a je to. Skoro ako fotoaparát, lenže s týmto dosahujem neobmedzený fókus a moje fotografie tak majú nádych surrealizmu. A, samozrejme, nepotrebujete na fotoaparát veľké tisíce. V dielňach si takéto kamery aj sami vyrobíme,“ vysvetľuje Barber. A prečo nepracuje väčšina fotografov práve takto? „Dnešná doba je rýchla, technická. Fotograf pri práci s camerou obscurou potrebuje trpezlivosť. Expozičný čas je totiž takmer desať minút, a veľa ľudí si chce odfotiť akciu, ľudí v pohybe, kamarátov na oslave. S obscurou by sa futbalový zápas odfotiť nedal. Boli by len duchovia. Samozrejme, ak by boli futbalisti ochotní pózovať štvrťhodinu, dalo by sa aj to,“ dodáva s úsmevom C. Barber. Na Slovensku je Craig síce len pár dní, no všeličo si už všimol. „Som rád, že som prišiel. Ľudia sú veľmi milí. Aspoň doma vysvetlím, že Slovensko nie je Chorvátsko a vojna tu už dávno nebola. Takisto, ako nie je pravda, že všetci v Amerike sme bohatí, nosíme zbrane a celé Štáty sú jedno veľké bojisko. To je televízia, nie skutočnosť. A to musíme my - fotografi - zachytiť.“
MARIÁN MATYÁŠ
(Autor je stály spolupracovník SME)
