Členovia slovenskej horolezeckej výpravy: Jaroslav Dutka, Stanislav Glejdura, Peter Hámor, Martin Heuger, Tibor Hromádka, Pavol Jackovič, Roman Jelenský, Milan Packo, Vladimír Plulík, Jaroslav Vonderčík, Vladimír Zboja, Rastislav Staroň - lekár expedície, Pavol Lazar - vedúci horolezeckej výpravy, Vladimír Ondruš - prezident expedície.

15. marca - odlet z Viedne do Pekingu

17. - 27. marca - pobyt v Číne (Peking) a Tibete (Lhasa)

27. marca - základný tábor (vo výške 5200 metrov)

apríl - budovanie výškových táborov

6. mája - prvý pokus o dosiahnutie vrcholu (Stanislav Glejdura, Vladimír Plulík) - neúspešný

13. mája - začiatok druhého útoku (útočná dvojica Zboja - Hámor)

14. mája - zo základného tábora vyráža aj podporné družstvo v zložení Plulík, Vonderčík a Glejdura

19. mája - vrchol Mount Everestu dosiahli Vladimír Zboja a Peter Hámor s použitím kyslíka, o pár hodín neskôr Vladimír Plulík bez kyslíka

29. mája - návrat na Slovensko

Výstup dvojice Hámor - Zboja a neskôr Plulíka na najvyššiu horu sveta Mount Everest (8848 m) bol prvý v histórii Slovenska z čínskej strany, klasickou severnou cestou prvovýstupcov. Na najvyššom bode sveta stáli v minulosti aj iní Slováci, ale vystupovali z nepálskej strany. V roku 1984 dosiahla vrchol Everestu dvojica Jozef Psotka a Zoltán Demján, pri zostupe Psotka zahynul. V roku 1988 vyšiel na vrchol Jozef Just, z Everestu sa už nevrátil, pri zostupe zostali nezvestní aj Božík, Becík a Jaško. V roku 1996 sa o vrchol z čínskej strany pokúšal v rámci českej výpravy aj slovenský horolezec Martin Gablík, dosiahol výšku 8030 metrov. Dosiaľ na vrchole Everestu stálo okolo 700 ľudí, zo severnej strany vyšlo však len 81. Na Everest bez použitia kyslíka vyšlo približne 60 ľudí, zo severnej strany len 14.

(kov)