Ak všetko pôjde podľa plánu, má sa začiatkom budúceho storočia začať so stavbou najdlhšieho visutého mosta na svete. „Ôsmy div sveta“, jasajú stúpenci tohto projektu, kým jeho odporcovia poukazujú na silné zemetrasenia v príslušnej oblasti.
Nijaké superlatívy nie sú, zdá sa, dostatočné. „Najväčšie dielo ľudského ducha,“ tvrdí napríklad vládna rada pre verejné práce, ktorá už projektu dala svoje požehnanie. Rozpätie medzi dvoma opornými piliermi budúceho mosta, vysokými 370 metrov, má byť 3300 metrov, doteraz najdlhší visutý most v japonskom Kóbe je dlhý len 1990 metrov. „V budúcnosti budú stačiť iba tri minúty, aby motoristi vošli do ulíc Messiny,“ napísal rímsky denník La Repubblica. V súčasnosti musia turisti a pendleri čakať občas aj osem hodín, kým si vybojujú miesto na trajekte. Ten na doplávanie na Sicíliu potrebuje dobrú polhodinu. Významné impulzy sa od nového mosta očakávajú pre hospodárstvo. „Sicília už potom nebude ostrovom. Messina na Sicílii a Reggio di Calabria sa stanú jedným mestom s vyše pol milónom obyvateľov.“
O spojení cez Messinskú úžinu sníval už v roku 251 pred naším letopočtom rímsky konzul Gaius Lucius Cecilius. Chcel vybudovať most z vlákien a pltí, aby mohol do Ríma prepraviť slony, ktoré na Sicílii zanechali severoafrickí Kartáginci. Plány tohto vojvodcu však zmarila búrka. Aj v novodobej histórii prenasledoval tento projekt celý rad prekážok. Už v roku 1971 napríklad zámer stavby mosta slávnostne vyhlásili za „národnú úlohu“, no ten dlhý čas iba „driemal“. Stavebné náklady, odhadované na 8,6 biliardy lír, odstrašovali. Práve v záležitosti financovania sa však teraz zrejme ľady pohli. Napriek určitej skepse bol predložený plán, podľa ktorého majú leví podiel vo výške šesť biliónov lír zobrať na seba súkromní investori. Zvyšok má padnúť na plecia štátu a Európskej únie. Neoficiálne sa vraví, že záujem o projekt prejavil už poltucet zahraničných podnikov, medzi ktorými spomína tlač amerických investorov i japonský koncern Mitsubishi. Od rok 2009 by mohlo cez most denne prejsť vyše 100 000 áut, ktoré budú v podobe mýtneho podstatne prispievať do štátnej pokladnice, a navyše ešte 200 vlakov.
Most má byť skonštruovaný tak, aby odolal dokonca aj dopadu menšej atómovej bomby vo vzdialenosti 500 metrov. Strach zo zemetrasenia však zostáva. Kalábria a Sicília sú totiž v Európe „seizmicky najnáchylnejšími“ oblasťami. Experti však ubezpečujú, že most odolá aj otrasom v sile 7,1 stupňa Richterovej stupnice. Obidve veľké zemetrasenia v Kalábrii zo za-čiatku nášho storočia však dosiahli silu 7,9 stupňa. Mostom v japonskom Kóbe otriaslo v roku 1995, ešte pred jeho dokončením, zemetrasenie v sile 7,2 stupňa Richterovej stupnice. Obidva základy pilierov sa pritom „rozostúpili“ o 80 centimetrov, most však odolal.
(ČTK/DPA)
