Tento rok sa zvyšujú v ČR ceny energií už druhýkrát a úhrnne sa zvýšenie cien plynu a elektriny blíži k 50 %. Začiatkom roka boli totiž sadzby DPH pre energie vrátane uhlia a tepla preradené zo zníženej 5 % sadzby do štandardnej 22 % sadzby. Bolo to zdôvodnené harmonizáciou daňového systému podľa odporučenia EÚ. Je jasné, že toto opatrenie pomôže udržať vyrovnaný štátny rozpočet, lebo na príjmovej stránke pretrvávajú značné riziká v plnení daní z príjmov. Treba poznamenať, že sadzba DPH pre telekomunikačné služby zostáva vo výške 5 % a dĺžka tarifikačného impulzu zostala 3 minúty. Od začiatku júla sa zvýšila cena elektriny pri najbežnejšej sadzbe pre obyvateľov „B“ na 2,20 Kč za kWh a cena plynu na 4,55 Kč pre odber nad 900 kubických metrov ročne (sadzbu využívajú najmä domácnosti, ktoré plynom kúria). Nové ceny plynu a elektriny sú stále o tretinu nižšie, ako platí podnikateľský a verejný sektor pri maloodbere. Pravicoví politici však bez okolkov pripomínajú občanom, že treba ceny energií v priebehu dvoch rokov ešte dvakrát zvýšiť, dohromady o 50 % a potom tieto ceny prestanú byť stratové pre rozvodné energetické podniky. Miloš Zeman, líder víťaznej ČSSD súhlasí, že narovnanie cien je potrebné, ale nie takým tempom. Ceny tepla pri diaľkovom vykurovaní sú v ČR regulované od januára 1998 iba vecne, bol vyhlásený maximálny index ich zvýšenia na 4 % ročne. Priemerná cena za GJ diaľkovo dodávaného tepla v ČR je teraz 360 Kč. Nožnice medzi trhovými a regulovanými cenami sú najviac roztvorené pri nájomnom. Platí to najmä pre väčšie mestá a samozrejme pre Prahu, kde čisté nájomné za štandardný byt sa bude platiť priemerne vo výške 1200 Kč mesačne. Spolu so všetkými poplatkami za používanie bytu a energiami sa pri väčších pražských bytoch bude mesačne platiť vyše 5000 Kč. Treba poznamenať, že kupovanie bytov do osobného vlastníctva nie je V ČR taký masový jav ako u nás, lebo sú tu zákonom stanovené menej výhodné podmienky. Posledné zvýšenie cien nájomného a energií zvýši výdavky rodiny na bývanie v nájomných bytoch v priemere o 1000 Kč mesačne. Zvýšenie nájomného pre dôchodcov vo veľkých mestách im spôsobilo ťažkú situáciu, ktorú im nevykompenzuje ohlásené zvýšenie dôchodkov od júla v priemere o 380 Kč. Priemerný starobný dôchodok dosiahne 5560 Kč.
Od júla sa zdražilo sa cestovné vlakom priemerne o 22 %, viac pri kratších cestovných vzdialenostiach. Aj tak cestovné kryje iba asi štvrtinu nákladov českých železníc na osobnú dopravu.
Cenové deregulácie boli súčasťou politiky doterajších pravicových českých vlád. Uvoľňovanie štátom regulovaných cien a zvyšovanie spotrebných daní v ČR prebieha od roku 1994 pravidelne. Uvoľňovanie cien energií a nájomného sa uskutočňuje v polovici roka a spotrebné dane, prípadne preraďovanie do vyššej kategórie DPH sa robí na začiatku roka. Ľavicové strany pôsobiac doteraz v opozícii proti týmto opatreniam, ktoré príjmala až do júna pravicová väčšina v parlamente, verbálne protestovali a argumentovali neprimeranosťou takto vzniknutej záťaže pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Deregulačné opatrenia týkajúce sa energií a nájomného a daňové opatrenia vyvolávajúce zdraženie tovarov a služieb česká vláda doteraz predkladala do parlamentu asi pol roka pred ich prijatím. Skutočná výška deregulácií však býva predmetom politickej licitácie medzi koaličnými politickými stranami. Inštitút skráteného legislatívneho konania sa pri týchto opatreniach nepoužíva.
Reálne príjmy zamestnancov v ČR od roku 1994 do konca roka 1997 stále rástli z toho vyplýva, že deregulačné opatrenia boli kompenzované. Ale od začiatku tohto roka bol vykázaný pokles reálnych príjmov. Valorizácie dôchodkov im doteraz dokázali kompenzovať vplyv zvyšovania cien energií. Ale najmä o poslednom zvyšovaní nájomného najmä vo veľkých mestách dôchodcom, ale aj zamestnancom to už nemožno povedať. Spotrebu energie v domácnosti často možno obmedzovať, avšak vymeniť byt za menší sa stáva v ČR problém, lebo viac domácností v dôsledku svojej situácie prejavilo o výmenu záujem. Najnižšie príjmové skupiny v ČR môžu požiadať príslušný úrad o nárokovateľnú, ale neveľkú sociálnu dávku zvanú „príspevok na bývanie“.
JURAJ ĎURČENKA
