Nový kolumbijský prezident Andrés Pastrana ešte nenastúpil oficiálne do funkcie a už získava prvé body. Necelý mesiac pred tým, ako mu jeho predchodca Ernesto Samper v auguste odovzdá najvyšší úrad, sa majú uskutočniť prvé mierové rokovania s ľavicovým Vojskom národného oslobodenia (ELN), druhou najväčšou povstaleckou skupinou, ktorá sa podpísala pod viac ako 30-ročné násilie v krajine. Ozbrojený konflikt v tejto juhoamerickej krajine má sociálno-ekonomické korene. Jeho prvé začiatky siahajú do konca 40. rokov a je tak najdlhšou vojnou svojho druhu v Latinskej Amerike. Dnes ovládajú povstalecké ľavicové a pravicové skupiny podľa výskumov až 600 z celkového počtu 1050 okresov.
Bývalému prezidentovi Ernestovi Samperovi sa napriek jeho snahám nepodarilo primäť gerily k rokovaniam. Samperovu vládu neuznávali a označili ju za spoločníka drogových barónov. Zároveň so zvolením nového konzervatívneho prezidenta Pastrana, ktorý ukončil 12-ročnú šnúru úradovania prezidentov z vládnucej Liberálnej strany, sa však postoj niektorých z nich zmenil.
Kým najväčšia povstalecká organizácie - Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) - zatiaľ rokovania odmieta, druhá najväčšia skupina ELN už pozvala okrem zástupcov Národnej rady pre mier (CNP) ako vládneho splnomocnenca aj priemyselníkov, podnikateľov, nezávislých novinárov a kongresmanov zvolených v marcových voľbách 12. júla na mierové rokovania do nemeckého Mainzu. Pozvanie dostal aj kolumbijský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez, ktorý napriek svojej ľavicovej orientácii podporuje konzervatívneho Pastranu. 71-ročný spisovateľ však aktívnu účasť na rokovaniach zo zdravotných dôvodov odmietol a chce mierový proces ovplyvňovať z úzadia. Mierové rokovania označil za kľúčové a sľubné pre ukončenie viac ako 30 rokov trvajúceho konfliktu. Nový kolumbijský prezident chce Márqueza v auguste vymenovať za zvláštneho vyslanca za mier a sám po voľbách sľúbil osobnú prítomnosť pri rozhovoroch s povstalcami.
Pastrana však okrem rokovaní s povstalcami musí naštartovať aj ďalší proces. Pod Samperovým vedením si vojaci počas bojov s povstalcami robili, čo chceli a pochopiteľne pritom nebrali na vedomie akési ľudské práva. Okrem mieru by teda mala nová hlava štátu vrátiť Kolumbijčanom aj dôveru v ich vlastnú vládu a armádu.
MIRIAM MRÍZOVÁ
