u skutočnosťou. V desiatich bodoch prakticky rozdeľuje politickú moc v krajine medzi dve najsilnejšie strany. Zemanovu ČSSD, ktorá zostaví menšinovú vládu, a Klausovu ODS, ktorá jej to svojou toleranciou umožní. Dokument, ktorý svojimi podpismi včera potvrdili politické vedenia oboch strán, neobsahuje síce žiadne vecné záväzky a má iba procedurálny charakter, napriek tomu však vyvoláva u ostatných politických strán, ktorých predstavitelia zasadnú do poslaneckých lavíc, obrovské obavy a jednoznačný nesúhlas. Kresťanskí demokrati, Únia slobody ani komunisti neobsadia kreslá predsedov oboch komôr parlamentu - pripadnú totiž ODS, ktorá si rozdelí aj vedúce posty v kontrolných orgánoch, dozerajúcich na činnosť civilnej a vojenskej spravodajskej služby.
Najviac otáznikov však vzbudzujú tie časti dokumentu, v ktorých sa ČSSD a ODS zaväzujú, že v priebehu volebného obdobia ani jedna z nich nevyvolá hlasovanie o nedôvere vláde, dokonca takýto krok nepodporí, ani keby bol iniciovaný inou politickou stranou. Zreteľne šokovaný a sklamaný predseda KDU-ČSL Josef Lux nešetril silnými slovami a zmluvu označil za protiústavnú a antidemokratickú: „Posúvame sa tým niekde na Slovensko,“ vyhlásil pre Český rozhlas. Ani Jan Ruml nezostal vo svojej kritike nikomu nič dlžný: „Tento pakt je svetovou raritou. Pripomína komunistický systém, s jednou výnimkou - uzavreli ho dve strany.“
Dohoda Miloša Zemana a Václava Klausa, ktorý sa po minuloročnom páde vlády triumfálne vracia na výslnie českej politiky, vyvoláva v českej verejnosti rozporuplné reakcie. Ústavná väčšina, ktorou obe strany v parlamente disponujú, dáva tušiť, že sa Česká republika onedlho dočká zmeny ústavy. Ani jeden z bývalých politických rivalov sa netají tým, že by uprednostňoval „vyčistenie politického spektra“ - čo môže zaručiť väčšinový volebný systém, eliminujúci malé politické strany. Aj kompetencie hlavy štátu, ktoré sú už dlhšie tŕňom v oku obom politikom, sa pravdepodobne stanú predmetom diskusie. Zeman však ešte stále nemá dôvod predčasne triumfovať. Zmluva, uzatvorená s ODS, totiž ani jednu zo strán nezaväzuje hlasovať o jednotlivých zákonoch. Prvá veľká názorová potýčka sa preto očakáva už v súvislosti s hlasovaním o štátnom rozpočte a v prípade nesúhlasného postoja ODS si Zeman bude musieť zabezpečiť podporu niektorej z ďalších opozičných strán. Naopak, zhodný postoj možno predvídať v hlavných zahraničnopolitických otázkach - pre obe „zmluvné“ strany je vstup do Európskej únie a do NATO spoločnou prioritou. Českého voliča však momentálne asi najviac zaujíma to, ako si budúci premiér poradí s plnením svojho volebného programu, napríklad so sľubmi v sociálnej sfére či s akciou „čisté ruky“, ktorá má iniciovať vyšetrovanie závažnej hospodárskej kriminality. O jej potrebe bude Zeman musieť najprv presvedčiť včerajšieho „tunelára“, a dnešného „spojenca“, Václava Klausa.
EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou
spolupracovníčkou SME.)