V Rusku sa síce politika a emócie často prelínajú, v prípade vraždy generála v. v. Leva Rochlina však existujú dve veľmi rozdielne verzie. Podľa jednej, uchu prostého Rusa blízkej, zabila veterána vojen v Afganistane a Čečensku jeho vlastná manželka na oslave narodenín syna Igora, údajne v hneve (a pod vplyvom alkoholu?), pretože vraj zabudol synovi, ktorý je postihnutý paralýzou, kúpiť k sviatku tortu. Rochlinova dcéra Jelena a zať Sergej Abakumov však v denníku Moskovskij Komsomolec 7. júla povedali, že Tamara Rochlinová je nevinná. V stene inej izby Rochlinovej dače sa vraj našla ďalšia guľka. Bodyguard, ktorý bol v dači v tú noc, vraj nepočul nijaké výstrely. Rochlina zabili profesionáli a potom prinútili jeho ženu, aby strelila do steny Rochlinovou pištoľou a zanechala tak na nej odtlačky prstov.
Rochlin totiž nebol len penzionovaný generál, ktorý mal vraj problémy s alkoholom a v zásuvke pištoľ. Bol i veľmi kontroverzným politikom, poslancom, ktorý otvorene vyzýval na zvrhnutie Jeľcinovej moci. Až do mája bol predsedom branného výboru Štátnej dumy. Kandidoval za projeľcinovskú stranu Náš dom Rusko v roku 1995, krátko nato sa v Štátnej dume stal predsedom branného výboru. Do kritiky vládnej moci sa pustil vlastne zvnútra, ako „svoj“, ktorý zradil…
LIST JEĽCINOVI
Poslanec Lev Rochlin poslal 26. júna 1997 otvorený list prezidentovi a vláde, v ktorom sa písalo o príšernom stave ruských ozbrojených síl. Žiadal, aby prezident prijal „naliehavé opatrenia na zlepšenie situácie v ozbrojených silách“ a vyzval tiež dôstojníkov, aby sa stretli a načrtli požiadavky adresované prezidentovi, vláde, parlamentu a federálnym súdom. List obviňoval z krízy vládu a vtedajší premiér Viktor Černomyrdin sa na Rochlina nahneval, pretože jeho obsah nekonzultoval s hnutím. Konflikt sa nakoniec ustálil a k Rochlinovmu vysťahovaniu z „domu“ nedošlo. Lev Rochlin sa rozhodl vytvoriť vlastné politicko-profesijné hnutie - Hnutie na podporu armády, vojenskej vedy a branného priemyslu. V tomto úmysle ho začiatkom júla podporil i čerstvo (v máji) prepustený minister obrany Igor Rodionov, ktorý za svojho ministrovania zistil, že „politické vedenie krajiny je ľahostajné k obranyschopnosti štátu“.
JEĽCINOVA „REFORMA“
Jeľcin nezostal nečinný - oznámil drastické zníženie počtu generálov, o asi 500 osôb. Oznámil novinárom, že ide o vytvorenie „mobilnej armády vyzbrojenej modernými zbraňami“. „Zmetieme rochlinov s ich kontraproduktívnymi skutkami… nepotrebujeme takých pomocníkov,“ povedal vtedy Jeľcin podľa denníka Kommersant Daily. Rochlin pre agentúru Interfax povedal, že reformy povedú k „deštrukcii“ ozbrojených síl. Opísal Jeľcinove reformy ako „veľký omyl“. Podľa jeho spojenca Rodionova bude mať z reformy prospech len NATO a „každý, kto prechováva nepriateľské city“ k Rusku. Podľa jeho slov napríklad tajomník Rady obrany Jurij Baturin je „piata kolóna“, ktorá chce redukovať bojaschopnosť ruskej armády. Navyše, ku kritike sa pridal i Alexander Lebeď.
SPOJENCI
Koncom júla 1997 sa Rochlin vydal na cestu po krajine, aby získal podporu pre svoje nové hnutie. Opakovane síce tvrdil, že jeho hnutie je nepolitické, jedným dychom však dodával, že sa bude usilovať o zmenu vlády. 29. júla Jeľcin opäť vyslal posolstvo armáde - obhajoval plánovanú reformu, tentoraz však opatrne pripustil, že aj jej kritici môžu mať v srdci dobré úmysly. Objavili sa dokonca úvahy, že i Rochlin môže byť prizvaný k tvorbe novej reformy armády. Ten však mal už možno vtedy bližšie k inej politickej sile - Ziuganovovej Komunistickej strane Ruska…
V auguste 1997 Rochlin oznámil, že na prvý kongres jeho hnutia v septembri môže vyzvať na odstúpenie prezidenta a premiéra a vytvorenie „vlády národnej dôvery“. V organizačnom výbore Rochlinovho hnutia mali komunisti niekoľkých svojich zástupcov. Rochlin sám pritom zostával členom frakcie Náš dom Rusko.
V tom čase sa čoraz viac hovorilo tiež o možnom spojení Rochlin-Lebeď a vzniku Všeruského hnutia. Vznikol by tak silný vlastenecký blok, ktorý by mal podporu v armáde a ochranu komunistickej opozície. Rochlin sám oznámil úmysel na jeseň rokovať o spolupráci s komunistami, Jablokom a liberálnodemokratickou stranou Žirinovského. V článku v týždenníku Segodňa vojenský analytik Pavel Felgengauer varoval, že Rochlin môže vytvoriť „paralelný celonárodný systém kontroly“ nad vojenskými jednotkami, ktorý môže nastúpiť v prípade straty autority generálneho štábu. Na tlačovej konferencii 19. augusta Rochlin a Rodionov opäť volali po zjednotení všetkých vlasteneckých síl - menovite Ziuganova, Žirinovského a Lebeďa.
JEĽCINA ZOSADIŤ!
5. septembra Rochlin agentúre Interfax-Eurasia opäť povedal, že Jeľcina treba zosadiť. Varoval tiež, že v roku 2060 Rusko nebude mať žiadnu jadrovú silu a Čína môže predstavovať vážnu hrozbu, pretože jej „národné záujmy zahŕňajú územie Ruska až po Ural“. Je len logické, že sa postavil i proti ratifikácii zmluvy o obmedzení strategických jadrových rakiet START2 - podľa Rochlina by to znamenalo „totálne zruinovanie ruskej armády“.
20. septembra sa konečne konal zakladajúci kongres Hnutia na podporu armády. Rochlin až teraz opustil materský Náš dom Rusko. Koncom roku 1997 Rochlin pohrozil, že 22. februára 1998 sa v krajine uskutoční ozbrojený prevrat. V predvečer Dňa armády - 23. februára 1998 - protestovalo v Moskve asi 30 tisíc stúpencov protijeľcinovskej opozície. Protest organizovali komunisti a popri Ziuganovovi na ňom vystúpil i Lev Rochlin, ktorý týždeň predtým podpísal so Ziuganovom zmluvu o spolupráci ich politických subjektov. Rochlin tu takticky odložil prevrat na „apríl alebo máj“. 20. mája duma vymenila predsedov niektorých výborov, vrátane branného. Rochlina nahradil člen Nášho domu Rusko Roman Popkovič. 3. júla 1998 našli generála zavraždeného… Jeho nástupca na čele hnutia a súčasný predseda bezpečnostného výboru dumy Viktor Iliuchin, ktorý inicioval tzv. impeachment, proces odvolania Jeľcina z prezidentskej funkcie, hovorí o sprisahaní. Dohadov je mnoho, odpovede chýbajú.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
