keď som prvýkrát o Vás počul, najprv som si myslel, že ste rozprávková bytosť. Niečo ako Mary Poppinsová. Že vás niekto vymyslel, aby bolo v tomto našom svete trochu bláznivo a svietivo a hrejivo. Potom som Vás stretol aj osobne a zistil som, že ste sa vymysleli sama. Aj krstné meno ste si dali úradne potvrdiť na Betty. Betty neznie tak škrobene ako Alžbeta, ale pritom má svoju dôstojnosť. A potom - rýmuje sa to so slovom deti. Vymyslel som pre vás najkratšiu básničku: Detty tetty Betty. Pretože tie deti sú vo Vašom prípade dôležité, ba možno jedny z najdôležitejších. Už po tretí rok ste zorganizovali pre ne ekologickú súťaž. Celý rok plnili mladí milovníci prírody rôzne úlohy, a tí skalní sa stretli minulý týždeň v Skalnej doline. Za odmenu - aj keď by mohol niekto povedať, že za trest. Pretože tam bývali v stanoch a keď pršalo, utekali do starej chaty, ktorá sa tuším na noc ani zamknúť poriadne nedala. Nebol tam ani televízor, ani video, ani počítač. Netiekla tam teplá voda. Neboli tam radiátory. A ako vrchol všetkého, nebola tam ani elektrina. Večer bola normálne tma. Nedalo sa svietiť. A vstupom do doliny prestali fungovať aj mobily. Nebolo tam skoro nič z toho, čo nám priniesla táto civilizácia. Zato tam bola voda z potoka, ktorá sa dala piť. Bol tam oheň, pri ktorom sa dalo vysušiť a dlho iba tak sedieť. Bol tam dážď, ktorý bol pravý a mokrý. Boli tam stromy, ktoré pri vŕzganí rozprávali. Bolo tam ticho, ktoré muselo merať najmenej pätnásť metrov do hĺbky. Boli tam ľudia ako vy: bezstarostní, múdri, veselí, slobodní. Niektorí z nich boli učitelia, ale cez prázdniny boli preoblečení za dospelých chalanov a baby. A bol tam Zrnko, ktorý ovláda asi najviac hier, čo sa dajú hrať za dažďa a za tmy. Akousi náhodou som sa tam vyskytol aj ja. Aby som tam tiež bol na niečo, vyhlásil som, že dokážem určiť každému jeho pravé meno. To sa robí tak, že sa vezmú všetky hlásky z mena a priezviska, pomiešajú sa a vytvorí sa z nich iné meno. Pri Betty Mršková mi vyšlo Ty, bráško v tme. Je to pravda, aj keď ste tam pre mnohé decká boli sestrou. Ale správna sestra je vlastne bráškom. Deti a ich dospeláci už odišli, nadšení, že dokázali prežiť aj bez elektriny a počítačov. Dojatí z toho, že existujú ľudia ako Vy. Vy ste tam ostali sama. Iba s vlčiačkou Carmen, skalou Malého princa a pätnásťmetrovým tichom. Ďakujeme, Betty.

Váš Daniel Hevier