Taliansky minister zahraničných vecí LAMBERTO DINI podpísal pred týždňom v Ríme bilaterálnu dohodu so svojím líbyjským kolegom Omarom el Muntasserom. V súvislosti s jej textom, ktorý bol zverejnený vo štvrtok uplynulého týždňa, poskytol Dini rozhovor denníku La Repubblica.
Pán minister, odkiaľ máte istotu, že plukovník Kaddáfí sa zmenil?
„Trváme na tom, že aj napriek opatrnosti, súvisiacej s Kaddáfího osobnosťou a jeho režimom, konkrétne kroky Líbye v posledných mesiacoch nám prinajmenšom prikazujú pokúsiť sa (o prehodnotenie vzťahov s jeho vládou).“ Dôkazy, ktoré máme v rukách, svedčia o tom, že Líbya už dlhší čas nie je zapojená do medzinárodného terorizmu.“
o Povedzte však niečo o bilaterálnej dohode - čo je obsiahnuté v „spoločnom vyhlásení“?
„Líbya vždy trvala najmä na odškodnení za obdobie kolonializmu ako základnej podmienke normalizácie vzťahov. Dohoda napokon nič také neobsahuje, (talianska) vláda však vyjadruje svoju ľútosť nad koloniálnym obdobím… Naša krajina sa bude podieľať na odmínovaní území z II. svetovej vojny a vybudujeme zdravotnícke centrum pre obete mín. Zároveň zaistíme navrátenie eventuálneho líbyjského kultúrneho dedičstva, odvlečeného do Talianska. Dohoda obsahuje záväzok k boju proti medzinárodnému terorizmu a výrobe chemických zbraní. Zároveň otvára dvere širokej kultúrnej a hospodárskej spolupráci.“
Ako sa však dívate na embargo OSN v súvislosti s leteckým atentátom nad škótskym Lockerbie - konzultovali ste váš postup s americkou stranou?
„Líbya odmieta, aby boli jej občania postavení pred americký súd, ale súhlasí s tým, aby sa proces uskutočnil v inej krajine, napríklad pred Medzinárodným súdom v Haagu. Talianska vláda o svojom úmysle o nadviazanie dialógu s Tripolisom vždy informovala spojencov. Predovšetkým USA, ktoré stoja pri zrode embarga OSN. Počas mojich stretnutí s Madeleine Albrightovou som nikdy nepostrehol výhrady voči našej politike…“
Pred dvoma rokmi ste teda nemali ostrú slovnú výmenu s Albrightovou v súvislosti s Iránom a Líbyou?
„Ako hovorí prezident Scalfaro, ak existujú priateľské vzťahy, treba hovoriť otvorene. V strategicky dôležitých otázkach pre Taliansko - ako je reforma Bezpečnostnej rady OSN a bezpečnosť Stredomoria, neváham hovoriť vždy priamo.“
Zdá sa, že vaša súčasná vláda priamo vyhľadáva kontakty s „problémovými štátmi“, ako je Kuba, Líbya a Irán.
„V prípade Iránu a Líbye máme ekonomické záujmy, moja návšteva na Kube mala však iba politický charakter. O Kubu sa stále viac zaujímajú aj mnohé západné krajiny, spomeňme Kanadu a Španielsko. Naším záujmom je pomôcť vývoju tamojšieho politicko-ekonomického systému. Pre USA je Kuba, na rozdiel od nás, delikátnou vnútropolitickou otázkou.“
(Manželka ministra Diniho „zdedila“ v Karibskej oblasti po svojom prvom manželovi miliardové investície sústredené najmä v Kostarike - sama ich úspešne riadi - pozn. red.) (jk)
