Veľké spoločnosti a firmy v ekonomicky rozvinutých krajinách si postupne vybudovali stratégiu podpory jednotlivých sfér tretieho sektora a najmä umenia, ktorá je súčasťou filozofie ich rozvoja. Tieto myšlienky k nám vo väčšej miere začali prenikať až v 90. rokoch a ich realizátormi sú najmä zahraničné firmy. Naše skúsenosti hovoria, že domáci kapitál, až na výnimky, sa s filozofiou podpory umenia zatiaľ veľmi nespriatelil. Centrum firmy BASF pre strednú Európu prišlo pred niekoľkými rokmi s myšlienkou uskutočniť umelecké výstavy krajín, kde má svoje zastúpenie - v nemeckom Ludwigshafene. Prvou výstavou bola výstava poľská, v minulom roku bola prezentácia českých umelcov a v tomto roku sa uskutočnila výstava súčasných slovenských umelcov (Länderbereich Zentraleuropa, Ludwigshafen 12. 5. - 22. 6. 1998). Medzitým došlo aj k rozšíreniu prezentácie výstavy, pretože po jej uvedení v centrále prejavili záujem o reinštaláciu ďalšie pobočky: Viedeň (v Huňadyho kaštieli bolo otvorenie 30. júna) a ďalej budú nasledovať Brusel, Paríž a Arnhem. Výstava prezentuje dvadsaťdva slovenských maliarov, sochárov a grafikov. Pri tvorbe jej koncepcie bolo potrebné vychádzať z jej zámeru, priblížiť súčasné slovenské umenie konkrétnemu publiku, ktoré sa nepohybuje každodenne v umeleckej sfére. V každom prípade ide o iný typ návštevníka než v obvyklých výstavných zariadeniach. Prezentovaná je kolekcia kvalitných diel od renomovaných autorov tak, aby boli schopné komunikovať s očakávaným divákom. Vystavujúci maliari sa venujú najmä dvom témam: krajine a figúre. Vo svojej tvorbe využívajú tradície expresívnej a abstraktnej maľby, koláže i objektu (napríklad I. Krošláková, S. Ilavský, I. Pavle, M. Komáček, L. Berger). Pri práci s figúrou nájdeme surrealistické postupy u N. Feďkoviča, fantastické aspekty u P. Kľúčika, racionálne prvky u J. Trojana i konštruktívne princípy u A. Klimu. Veľmi silné osobnosti sa stretli v sochárskej časti, kde dominuje výrazný rukopis J. Jankoviča so silným vnútorným nábojom i práce A. Rudavského, ktoré sú príkladom prelínania tradície a súčasnosti. Výnimočné a výtvarne vynachádzavé sú sochy D. Králika, ktoré sa často uplytňujú v architektúre. S bronzom brilantne pracujú V. Farkaš, J. Hobor, M. Rudavská i I. Mosný. M. Rudavská prezentuje i práce modelované do hliny, kým I. Mosný a Š. Kubík sochy klasicky spracované v dreve. Tradične významné miesto má v slovenskom umení grafika. Ako v nedávnej minulosti, tak i dnes máme v tejto oblasti významné osobnosti, ktoré prekročili domáci horizont. Z grafiky sa prezentuje majster litografie V. Gažovič, ako aj R. Jančovič, ktorý získava ocenenia na všetkých významných medzinárodných podujatiach. Záujem vzbudzujú vynikajúci kresliari K. Ondreička, P. Kľúčik, K. Felix. Maliarsky prístup v grafike povedľa Gažoviča prevláda aj u M. Komáčka a M. Haščiča.

EVA TROJANOVÁ

(Autorka je výtvarnou kritičkou a teoretičkou.)