Pieseň zvláštneho druhu - šansón má všeličo spoločné s blues. Je ventilom, ktorým uniká para v momente hroziacom pretlakom citov alebo všeličoho iného. Buckhardova definícia hovorí, že ide o „divadlo sveta v troch minútach“, zahustenie nekonečnej zložitosti vecí do prekvapujúcej skratky. Najvlastnejšou náplňou šansónu je láska a jej šťastie či negatívne zvraty (a „zvratky“). Na rozdiel od blues a jeho zdržanlivého odstupu zaznamenávame u vážnych šansonierov plné prežívanie príbehov, keď výraz a herecké umenie sú dôležitejšie ako hlas a spevácka technika. Na prvom mieste stojí schopnosť presvedčiť - pokiaľ to interpret dokáže, sú pomerne ľahostajné prostriedky, ktoré na to použil. Šansónu najviac na presvedčivosti pomáha text, ktorý môže mať vynikajúce básnické alebo dramatické kvality. Je tam miesto pre intelektuálneho pozorovateľa a komentátora, humor, slovnú hračku i jemné balansovanie medzi vzrušujúcou banalitou a kumštom. V prípade piesňového debutu herečky Jany Hubinskej zohráva najvýznamnejšiu úlohu - tak ako hovorí „recept“ - textár. Je ním neuveriteľný Daniel Hevier, ktorého náruč poézie ohromuje svojou šírkou, komunikatívnosťou a kvalitou civilných metafor, ale najmä originalitou. Z inej pozície pristupuje tzv. pôvodný hudobný materiál, ktorý plní nanešťastie skôr sprievodnú úlohu „už počutých“ melódií. Veľmi bolestné je to pre poslucháča, ktorý má priemerný prehľad v hudbe najmä v prípade piesne Starý chlap (Leonard Gohen by sa určite zamyslel nad tým, kedy túto pieseň napísal - autorom však podľa obalu je niekto iný). Škoda, lebo dobrých a skutočne slovenských šansónov je ako šafranu. V celkovom pôsobení šestnástich pesničiek dominuje okrem textu atmosféra, ktorú vykresľujú najmä príjemné a úsporné sóla krídlovky a trúbky Martina Ďurdinu na dobrom inštrumentálnom podklade sprievodnej skupiny. Hubinská je speváčka zaujímavého hlasu, ktorý je prijateľný v nižších a jednoduchších polohách, avšak prekvapujúci v častých intonačných neistotách. A tak - ide o tak trocha premárnenú šancu (možno z netrpezlivosti?), ktorá mala byť určite nová a podmanivá. Nikto sa však v šansóne prorokom nenarodil, a tak sa tešme na druhý pokus. Ten prvý nesfarbil lakmusový papierik záujmu dosť presvedčivo…

PAVEL MALOVIČ

(Autor je stály spolupracovník SME)