V januári 1995 prijala vláda SR programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala k viacerým aktivitám aj v oblasti privatizácie. Po štyroch rokoch je zjavné, ako sa jej "podarilo" svoje sľuby a vlastný program plniť (pri hodnotení plnenia vládneho programu vychádzame aj z viacerých materiálov M.E.S.A. 10).

Čo vláda sľúbila v procese privatizácie: "Vláda chce usmerňovať tento proces tak, aby sa ním vytváralo konkurenčné prostredie, odstraňovalo monopolné postavenie podnikov a aby tento proces viedol k reštrukturalizácii, ozdraveniu a komplexnému rozvoju privatizovaných podnikov."

Aká je realita? Realitou v privatizácii je presný opak toho, čo vláda sľubovala. Deformovalo sa ňou konkurenčné prostredie, oddialila sa reštrukturalizácia, namiesto ozdravenia a komplexného rozvoja privatizovaných podnikov dochádza k ich častému poprivatizačnému vykrádaniu.

Sľuby: Procesom privatizácie chce vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia i zamestnanci privatizovaných podnikov.

Realita: Takmer vôbec sa nezrealizovala účasť zamestnancov na privatizácii - napriek ich záujmu v takmer každom privatizovanom podniku a väčšinou aj lepším ponukám.

Sľuby: Vláda zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu. Za primárny krátkodobý cieľ vláda považuje vykonanie opatrení na pokračovanie druhej vlny kupónovej privatizácie.

Realita: Zrušenie predkola KP bolo jedným z prvých krokov tretej Mečiarovej vlády v decembri 1994. Kupónová privatizácia bola pol roka po prijatí tohto vládneho vyhlásenia zrušená a bola nahradená zmätočným dlhopisovým odškodnením (bude to inak a lepšie, povedal v STV predseda vlády).

V. M.(počas odpočtu): Keď vláda nastupovala k moci, bola v rozbehu kupónová privatizácia, ktorá sa neosvedčila a bola veľkým historickým omylom.

Sľuby: Tieto strategické ciele bude vláda dosahovať predovšetkým presadzovaním kombinácie štandardných metód s kupónovou privatizáciou.

Realita: Po nástupe tretej vlády V. Mečiara nemožno hovoriť o kombinácii štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou - kým dovtedy sa formou KP sprivatizoval majetok v hodnote približne 80 miliárd korún, priamymi predajmi sa sprivatizoval majetok v hodnote vyše 100 miliárd.

Sľuby: Vláda podporí účelný vstup zahraničného kapitálu.

Realita: Skutočnosťou je priamy opak. Za štyri roky tretej Mečiarovej vlády sa prijalo vyše 900 privatizačných rozhodnutí, ale len v šiestich prípadoch bol uprednostnený zahraničný záujemca (všetci v roku 1995).

Sľuby: Vláda bude usmerňovať proces privatizácie tak, aby prispel k tvorbe likvidity FNM v záujme vytvorenia zdrojov na podporu rozvojových programov slovenskej ekonomiky.

Realita: Skutočnosťou je fakt, že hoci FNM sprivatizoval majetok v hodnote vyše 100 miliárd korún, nemá k dispozícii vytvorenú v rezerve ani korunu, aby mohol splatiť aspoň svoje záväzky voči občanom starším ako 70 rokov a musel si kvôli tomu za nevýhodných podmienok požičať vyše 2 miliardy v zahraničí. Jedným z dôvodov takejto skutočnosti je fakt, že kým v rokoch 1992-1993 bola kúpna cena vyššia ako účtovná hodnota, v roku 1996 tvorila kúpna cena už len 28 % z ceny účtovnej a v roku 1997 dokonca už len 18 percent. Pritom má FNM do roku 2000 vytvoriť rezervy vo výške asi 30 miliárd korún, ktoré bude potrebovať na uhradenie dlhopisov ostatným občanom SR.

V. M.: Z tohto hľadiska v roku 1994 vláda rozhodla o nezačatí kupónovej privatizácie, prechodu na iné formy privatizácie, ktoré boli ovplyvnené aj skúsenosťami z minulosti, ale aj tým, že bolo potrebné znovu prehodnotiť, aký je zmysel, čo je základ a cieľ privatizácie, či to má byť okamžitá cena alebo či to má byť garantovaný budúci rozvoj privatizovaných subjektov.

Objem majetku v SR podľa schválených privatizačných rozhodnutí

a vzťah medzi účtovnou a kúpnou cenou v rokoch 1992 - 1997 ( v mil. Sk)

1992 1995 1996 1997 SPOLU

Kupónová priv. 80 000 80 000

Štandardné metódy 11 973,2 44 256,7 50 818,6 7 972,0 140 712,1

(účtovná hodnota)

Štandardné metódy 12 675,1 33 046,0 14 314,5 1 436,2 74 058,4

(kúpna cena)

Prvá splátka 14,12 % 8,26% 8,00%

(v % z účt. hodnoty)

Kúp. cena/účt. hod. 105,9% 74,67% 28,17% 18,02% 52,63%

Zdroj: Výročné správy FNM 1993 - 1997 (Slovensko 1997)