"Vláda zlyhala nielen pri privatizácii. Aj keď v programovom vyhlásení bolo možné zbadať niektoré neštandardnosti a enormný vplyv silných záujmových skupín, treba povedať, že väčšina cieľov bola dobrá. Konfrontácia reality s cieľmi však hovorí, že programové vyhlásenie skolabovalo. Realita je do veľkej miery opačná. Privatizácia z tohto hľadiska nie je výnimkou. Prečo je to tak? Preto, lebo prevládli úzke partikulárne záujmy, privatizácia sa stala prostriedkom prepájania ekonomickej a politickej moci a koncentrácie ekonomickej moci, nebola absolútne kontrolovaná... Hlavná príčina toho, že programové vyhlásenie nebolo splnené, je v tom, že privatizácia sa úplne bezuzdným spôsobom stala nástrojom akumulácie ekonomickej a politickej moci."
Čím sa odlišovali predchádzajúce vlády od terajšej Mečiarovej a čím sa chcete odlišovať - ak uspejete vo voľbách - z hľadiska privatizácie?
"Odlišovali sa tým, že hoci uskutočňovali priame predaje, boli na základe princípu rovnosti šancí, kritérií a kontrolovateľnosti tohto procesu. Aj priame predaje sa konali súťažným spôsobom, mohol sa uchádzať ktokoľvek, boli jasne stanovené kritériá, ktorými sa posudzovali viaceré návrhy a vybral sa ten najvhodnejší z hľadiska štátu, teda koľko sa zaplatí, aj z hľadiska fungovania podniku po jeho privatizácii. A to je možné aj spätne kontrolovať. Napokon odlišovala sa aj privatizácia za Mečiarovej druhej a tretej vlády. Za druhej vlády sa najskôr takmer neprivatizovalo, potom tesne pred jeho odvolaním sa privatizovalo rýchlo a masovo, podobne ako za tretej vlády."
Mečiar pochopil prednosti takto konanej privatizácie?
"Som o tom presvedčený. Zásadný zlom u Mečiara k privatizácii nastal po jeho odvolaní v druhej vláde. Už počas nej jestvovali tlaky silných a vplyvných skupín, aby im podniky dal za symbolické ceny, ale asi sa to vtedy bál urobiť, lebo nevedel odhadnúť reakciu verejnej mienky. Toto bol hlavný motív, potom v januári 94 stratil majoritu v parlamente, cítil, že sa blíži koniec a začal privatizovať v rýchlom tempe a zvýhodnenom režime pre blízkych ľudí, čo neskôr dostalo názov divoká privatizácia. Takto boli sprivatizované desiatky podnikov, dokonca aj po jeho odvolaní... Potom sa udiala podstatná vec - o divokej privatizácii sa masovo publikovalo vo všetkých denníkoch, komu a za koľko, prečo to bolo nevýhodné pre štát, a v tom istom čase Mečiarova popularita rástla. Podľa mňa on vtedy pochopil, že sa nemusí báť verejnej mienky, ktorá reaguje neštandardne, alebo ju netrápi to, čo predpokladal, že ju trápiť bude, a po novom nástupe k moci bol jasne rozhodnutý do toho razantne ísť."
Aké by mali byť priority budúcej vlády z hľadiska privatizácie?
"Po prvé by išlo o dôsledné preskúmanie doterajšej privatizácie z hľadiska súladu so zákonmi. Veľa ľudí si myslí, že hovoríme o istom vrátení vecí do pôvodného stavu. Žiaľbohu, vo väčšine prípadov to nebude možné z čisto praktických dôvodov. Čo však bude možné a nevyhnutné, je v tých prípadoch, kde sa to dá na základe konkrétneho porušenia zákona, zrušiť privatizačné rozhodnutia, vrátiť majetok do vlastníctva štátu. Nebude sa to dať robiť masovo."
Ide o vyše 900 rozhodnutí. Chcete preskúmať všetky, alebo len tie, kde išlo zjavne o nevýhodné či nezákonné predaje?
"Nepovažujem preskúmanie privatizácie za jediný programový cieľ vlády, budú určite aj dôležitejšie. Nebudú sa dať preskúmať všetky prípady, ale tam, kde budeme mať informácie o porušení zákona, pokúsime sa o navrátenie veci do pôvodného stavu. Druhou vecou je vyvodenie trestnoprávnych dôsledkov voči všetkým, ktorí porušovali zákony. Nejde len o zákon o veľkej privatizácii, ale aj o daňové zákony, zákon o konflikte záujmov a podobne."
To je len represívna stránka veci.
"Ide o to, že kľúčom k ďalšiemu vývoju spoločnosti je, aby sa začali ctiť zákony, aby sa vyvodzovali dôsledky z ich porušovania. Dôležitá je aj verejná informovanosť, teda verejný register privatizovaného majetku, ktorý chceme vytvoriť a súčasne ho sprístupniť. To súvisí aj s tým, že chceme iniciovať podrobnú analýzu privatizačného procesu nielen od roku 1995, ale od začiatku privatizácie, prerokovať ju v NR SR aj s východiskami do budúcnosti."
Ako by mala vyzerať budúcnosť privatizácie?
"Z tohto hľadiska sme deklarovali transparentnosť a verejnú kontrolovateľnosť privatizačného procesu. Doterajší priebeh privatizácie je zlý nielen z politického či morálneho hľadiska, ale aj z ekonomického. Hlavným účelom privatizácie malo byť vytvorenie efektívnych a prehľadných vlastníckych vzťahov. U nás sa stal opak - privatizácia bola nevýhodná pre štát, lebo z predaja získal veľmi málo a profit išiel do súkromných rúk, a bola nevýhodná aj z hľadiska podnikov. Vláda dnes tvrdí, že štát získal síce menej, ale vytvorili sa podmienky pre rozvoj podnikov, my však vidíme, že masovým javom sa stala tzv. postprivatizačná agónia a tunelovanie podnikov. Jednou z hlavných príčin je aj skutočnosť, že nevieme, kto je skutočným vlastníkom, pretože privatizovali cez nastrčené osoby, alebo prostredníctvom akcií na doručiteľa."
Chcete ich zrušiť?
"Áno, je to jedno z opatrení. Skutoční vlastníci sa skrývajú väčšinou preto, lebo nemohli privatizovať kvôli zákonu o konflikte záujmov. Je potom pre nich výhodnejšie, keďže privatizovali nezákonne a za symbolickú cenu, vytiahnuť aktíva z podniku a presunúť ich do bezpečnej formy. Politická zmena môže pre nich znamenať stratu podnikov. Preto viazne reštrukturalizácia podnikov, dochádza k ich vytunelovaniu, čo má negatívne dôsledky v oblasti zamestnanosti, konkurencieschopnosti, vývozu..."
Mali by byť strategické energetické podniky sprivatizované?
"Na to sa nedá odpovedať áno alebo nie. Tí, ktorí prichádzajú dokonca s návrhom ústavného zákona o neprivatizácii týchto podnikov, sú nesmierne pokryteckí, lebo často sú to tí istí ľudia, ktorí dnes vykrádajú a tunelujú tieto podniky, o čom jestvujú dôkazy o nevýhodných transakciách napríklad SPP. Po druhé, treba rozlíšiť, čo v tých podnikoch skutočne strategické je a čo nie. Treba rozlíšiť, čo sú naozajstné prirodzené monopoly, napríklad prenosové siete, železničné trate, lebo to sú veci so strategickým charakterom, pretože nie je možné napríklad vybudovať paralelnú rozvodnú sieť. Výroba elektrickej energie však monopolom nie je a ani nemá strategický charakter. Aj skúsenosti zo sveta hovoria, že z hľadiska efektívneho fungovania energetiky či telekomunikácií je potrebné všade tam, kde sa to dá, vniesť konkurenciu a súkromné vlastníctvo. Takáto privatizácia však nie je jednoduchá a nedá sa seriózne pripraviť napríklad za rok. A tam, kde sa to nedá, treba nechať majetok vo vlastníctve štátu a podriadiť jeho regulácii."
Vláda zlyhala aj pri kontrole FNM. Aké by malo byť jeho postavenie po voľbách?
"Vláda nezlyhala, urobila to úplne zámerne. Nejde o jej omyl alebo nedôslednosť. Vláda celkom zámerne tvrdí, že nemá dosah na FNM, ale je verejne známe, že koalícia úmyselne zmenila zákon protiústavným spôsobom, že právomoci sa preniesli na FNM, plne kontrolovaný špičkami vládnej koalície, doslova rokovaniami Mečiara, Slotu a Ľuptáka bol celý proces riadený. FNM slúžil len ako nástroj obohacovania a prepájania politickej a ekonomickej moci a doslova sa podieľal na rozkradnutí Slovenska."
Ako by podľa vás malo vyzerať budúce postavenie FNM?
"Tak ako pôvodne vyzeralo v rokoch 1990-92, FNM mal byť len akousi technickou inštitúciou, ktorá bude
vykonávať rozhodnutia o privatizácii, prijaté vládou a ministerstvom privatizácie. Fond by nemal mať v budúcnosti žiadne rozhodovacie právomoci. Okrem toho musí byť kontrolovateľný aj Najvyšším kontrolným úradom, aj prokuratúrou. Okrem toho fond musí konať vo verejnom záujme, čo teraz v žiadnom prípade nerobí."
