Prepáčte, že reagujem až teraz na Váš rozhovor pre časopis Labyrint. Ten rozhovor vyšiel takto v lete pred štyrmi rokmi. Nejako sa mi dostal starý časopis znova do rúk. Zisťujem, že tie najlepšie časopisy sú aktuálne najmä po rokoch. Vy v tom rozhovore rozprávate o svojich plánoch, o tom, čo radi fotografujete, o cestovaní... Ale zverejňujete aj svoj recept na svetový úspech. Ste jeden z mála českých fotografov a zo žijúcich možno iba jediný, ktorému sa podarilo preniknúť do Howard Greenberg Gallery v New Yorku. Galéria Howarda Greenberga je jedna z najprestížnejších fotografických galérií na svete a dostať sa do jej zbierok je ako pre spisovateľa získať Nobelovu cenu. Vyrozprávali ste príbeh, ako sa to všetko stalo: chodili ste po newyorských galériách a ukazovali im svoje fotografie.
Kývali hlavami, povzbudzovali Vás, ale výsledok týchto zdvorilostných návštev by sa dali zhrnúť do lapidárneho záveru: nula bodov. A tak ste sa pustili do iného hazardu. Začali ste hrať s černošskými škrupinkármi. Obrali Vás o celú hotovosť, ktorú ste mali pri sebe. Nemali ste na metro, nemali ste na colu a na dovŕšenie celej tej mizérie ste potrebovali navštíviť 00. Hľadali ste niečo, kde by ste mohli vykonať potrebu.
Prvá budova, ktorá Vám vošla do cesty, bola Gallery H.G. A tak ste ich išli poprosiť, či si môžete u nich umyť ruky. Kým ste boli odobratí v onej miestnosti, oni si prezerali Vaše fotografie. Museli ich ohúriť, pretože keď ste sa vrátili, už na Vás čakal prestretý stôl a na ňom prichystaná zmluva. Odkúpili všetky fotografie, ktoré ste mali pri sebe alebo, povedané Vašimi slovami: sakum prdum. Tento výraz sa nedá celkom do slovenčiny preložiť, ale Váš recept na svetovú slávu je prenosný. Koľkí z nás snívajú o tom, že jedného dňa ich postihne takáto náhoda, ktorá ich urobí svetovými. Koľkí sú presvedčení, že už si takýto zázrak zaslúžia. A je to vcelku jednoduché.
Človek musí prísť o poslednú korunu alebo dolár, musí mať v sebe túžbu za každých okolností mať čisté ruky, musí pociťovať potrebu a pravdaže, musí mať pri sebe obálku s najlepšími vecami, akých je schopný. A potom je vylúčené, že sa mu raz do cesty nepostaví príležitosť, ktorú tak úmorne hľadal možno celý život. Ďakujem Vám za Váš návod na úspech, vážený Majstre.
S úctou
Daniel Hevier
