Podpredseda vlády Sergej Kozlík predložil nedávno odpočet ekonomických ministerstiev vlády za uplynulé volebné obdobie. Nešetril chválou na slovenskú ekonomiku. Na hodnotenie slovenskej ekonomiky použil analytickú správu Svetovej banky. Podľa nej SR zaznamenala jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe od vzniku nezávislého štátu v roku 1993. Pripomenul, že v správe sa uvádza, že priemerný rast hrubého domáceho produktu bol ročne vyše šesť percent, čo je jeden z najlepších výsledkov v regióne. Podľa S. Kozlíka takto hodnotia Slovensko aj ďalšie renomované medzinárodné inštitúcie. Potom S. Kozlík pripomenul, že v prvom kvartáli 1998 sme historicky prekročili úroveň hrubého domáceho produktu v stálych cenách roku 1989. To znamená, že sme prelomili istú bariéru po nábehu radikálnej ekonomickej reformy a zásadných zmenách vývoja tohto štátu. S. Kozlík pokračoval: slovenská ekonomika je v dobrej kondícii a má založené korektné trendy rozvoja cez spúšťané investičné infraštrukturálne akcie, ale aj akcie, ktoré znamenajú absolútnu zmenu kvality výroby na Slovensku, či cez zahraničný kapitál rozvojom automobilovej výroby, elektrotechnickej výroby, cez investície slovenských súkromných podnikov, ako je Slovnaft, Chemosvit Svit, VSŽ Košice.

Problém slovenského priemyslu a tým aj celej ekonomiky spočíva najmä v tom, že podpredsedom spomínaná absolútna zmena kvality výroby sa dotkla menšiny objemu priemyselnej výroby a ešte menšieho podielu zamestnancov, ktorí sú v nej zainteresovaní. Tí zamestnanci, ktorých sa zmena nedotkla alebo sú nezamestnaní, majú jednoducho smolu a môžu si klásť otázku, či vôbec žijú na Slovensku. Volkswagen Bratislava totiž zamestnáva iba 5 tisíc zamestnancov a aj to najmä z Bratislavy, kde je vyššia životná úroveň aj vďaka vládnym úradom.

Je užitočné konfrontovať pohľady podpredsedu s programovým vyhlásením tretej Mečiarovej vlády z januára 1995 (Program). Z Programu vyberáme vždy časť, ktorú vláda deklarovala a dopĺňame pohľadom na skutočný stav odvetvia alebo vzťahov, ktorý bol dosiahnutý.

STRATÉGIA A ZÁKLADNÉ ZÁMERY HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA

"Vážnym ekonomickým a sociálne citlivým dôsledkom transformácie je vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť a nízka tvorba nových pracovných miest. Vláda sa zaväzuje znížiť mieru nezamestnanosti postupne pod 10 %."

Miera nezamestnanosti sa blíži k 13 % a keby sa nezmenil spôsob vykazovania nezamestnaných, bola by asi o 0,5 % vyššia a keby sme pripočítali vyše 60 tisíc Slovákov, ktorí za prácou cestujú do ČR, miera nezamestnanosti by dosiahla 16 %. Pripočítaním rôznych "turistov" pôsobiacich v USA a inde by sa nezamestnanosť posunula ešte o jedno percento vyššie. NÚP nedávno ohlásil absolútny pokles zamestnanosti počas minulého roka o 0,3 % v dôsledku absencie výrob s vyššou pridanou hodnotou a snahy podnikov odstraňovať prezamestnanosť.

"Na elimináciu vypuklých regionálnych problémov nezamestnanosti vláda vypracuje v rámci svojej regionálnej politiky také systémové riešenie, ktoré bude kompatibilné s prístupmi krajín EÚ."

Financovanie a organizovanie verejných prác nemožno nazvať systémovým opatrením, možno povedať, že s regionálnou nezamestnanosťou vláda nedokázala pohnúť. Zlepšenie nastalo najmä tam, kde sa etabloval zahraničný investor. Cudzích investorov je však málo, napriek tomu vláda tvrdí, že investícií je dosť, lebo k nim pripočítava aj pôžičkový kapitál.

Vláda sa zaviazala udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie a rast devízových rezerv a vytvárať podmienky prechodu na úplnú konvertibilitu slovenskej koruny.

Plná konvertibilita meny bola vyhlásená už v októbri 1995, ale udržať pozitívne saldo platobnej bilancie sa nepodarilo. V rokoch 1996, 1997 a aj počas tohto roka bol vykázaný deficit platobnej bilancie najmä v dôsledku deficitu obchodnej bilancie, ktorá presiahla bezpečnú hranicu 5 %. Dokonca výšku deficitu sa chystá Štatistický úrad SR korigovať smerom hore, lebo vraj sa zabudlo na strane dovozov započítať vstupy, ktoré boli použité v zušľachťovacom styku (tie sa oslobodzujú od cla). Po korekcii má miera deficitu obchodnej bilancie tento rok dosiahnuť 8% z HDP. Určité zníženie deficitu, ktoré vyzdvihuje S. Kozlík v odpočte ako úspech, sa dosiahlo vplyvom rôznych otvorených a skrytých ochranárskych opatrení prijatých vládnymi úradmi. Na deficite je nebezpečná jeho dĺžka trvania - trvá už tretí rok, a môže vyvolať devalvačné očakávanie, ktoré práve pri pomerne liberálnom devízovom režime môže spôsobiť snahu o konverziu voľných aktív širokého spektra domácich subjektov. Je varujúce, že na rozdiel od začiatku volebného obdobia sa stala pasívnou aj bilancia služieb aj preto, že stagnuje príjem z turistického ruchu. Udržať devízovú pozíciu štátu sa darilo aj vďaka reštriktívnej politike NBS, ktorá nepúšťala do ekonomiky veľa peňazí, čo spôsobilo, že podnikateľské subjekty ale aj väčšina obyvateľstva nemala peniaze najmä na investície, ale ani na spotrebu, lebo v pomerne otvorenej slovenskej ekonomike spotreba a investície vyvolávajú nároky na dovoz.

"Podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP v zmysle metodiky Medzinárodného menového fondu vláda má udržať do 3 % s klesajúcim trendom, celkovú zadlženosť štátu vláda udrží v rozpätí porovnateľnom s kritériami EÚ a postupne ju bude znižovať."

Počas volebného obdobia vláda zmenila pravidlá pre štátny deficit a tým sa opticky znížil deficit štátneho rozpočtu. MF totiž vyhlasuje fiskálny deficit, v ktorom nie je zahrnutá obsluha štátneho dlhu z predošlých rokov. Výška štátneho dlhu v poslednom období veľmi vzrástla aj v dôsledku zhoršenia úrokových podmienok pre vydané štátne dlhopisy. Aj naposledy prijaté zahraničné úvery v cudzích menách majú relatívne vysokú úrokovú mieru. S. Kozlík napriek tomu tvrdil v odpočte, že zahraničná zadlženosť štátu sa znížila. Jeho kolega Miroslav Maxon, minister financií, povedal, že zahraničný dlh Slovenska sa zvýšil. Maxon uviedol mieru zadlženia v pomere k HDP a vyhlásil, že štátny dlh v pomere k HDP je iba 21 % a celkový verejný dlh dosiahol 24,6 %.

Vláda sa uspokojuje s maastrichtskými kritériami, ktoré dovoľujú dlh verejných rozpočtov až do 60 % HDP. Dlh štátov ako Belgicko, Taliansko, ktorých zadlženie sa k tejto hranici blíži, sa vytváral v priebehu desaťročí, dlh Nemecka spôsobilo pričlenenie socialistickej NDR. Mladý štát ako Slovensko nemá právo za niekoľko rokov svojej existencie dlh zvyšovať takým tempom.

Je známe, že vláda v snahe udržať deficit štátneho rozpočtu vyhlasuje v priebehu roka rôzne reštrikcie, nimi viaže výdavky mnohých rozpočtových kapitol percentným obmedzením. Týmito opatreniami prinajmenšom zníži náklady na dlhovú službu, ale ľuďom pracujúcim vo verejnom a štátnom sektore tak dáva iné signály ako z rečníckeho pultu v parlamente. Známy je dlh vlády voči ŽSR v platbách za cestujúcich vo verejnom záujme. Na jednej strane od roku 1990 trvá populistické opatrenie, podľa ktorého starší dôchodcovia cestujú zadarmo, avšak podľa informácií zo ŽSR aj ich cestovanie vláda neprepláca ako sa zaviazala. Iný spôsob regulácie výdavkov štátneho rozpočtu spočíva v príspevkoch na zdravotné poistenie. Vláda si sama určila zákonným opatrením, že za svojich poistencov platí do zdravotnej poisťovne iba z tretiny priemernej mzdy, hoci nároky týchto poistencov bývajú vyššie ako poistencov v produktívnom veku, ktorí sú zamestnaní.

"Úlohou vlády zostáva dynamizovať hospodársky rozvoj na báze efektov investičných aktivít. Dynamizácia hospodárstva predpokladá prejsť od reštriktívne zameranej politiky k politike expanzívnej a vytvoriť rámec podnetov na povzbudenie proinvestičnej klímy a aktivít v podnikateľskej sfére."

Ukazovateľom dynamiky odvetví je aj ich zisk, podľa správy Štatistického úradu SR sú výnosné odvetvia, do ktorých prenikol zahraničný kapitál, ťažba a skladovanie plynu a poisťovníctvo. Proinvestičnú klímu sa vláde nepodarilo vytvoriť, ak si odmyslíme problematické infraštruktúrne investície. Posledné daňové opatrenie zvýhodňuje veľkých investorov a v horizonte pôsobenia tejto vlády ho ekonomika nepocíti. Je všeobecne známe, že infraštruktúrne projekty, najmä stavba diaľnic a tunelov, neaktivizujú domácu strojársku výrobu. Cudzí výrobcovia strojov ponúkajú stroje moderné a výkonné a navyše na výhodný úver. Mnohé stroje domáci výrobcovia neponúkajú vôbec, dá sa to povedať aj o mnohých materiálových vstupoch (stavebná oceľ, vybavenie telefónnych ústrední).

"Osobitnú pozornosť bude vláda venovať štátnym objednávkam tak, aby pri dodržiavaní zásad konkurencie neboli domáci výrobcovia a dodávatelia znevýhodnení."

Domáci výrobcovia napr. telefónov a nábytku by museli expandovať a dynamika ich rastu by nám vyrazila dych, ak by aspoň štátne úrady kupovali ich výrobky.

"Vláda v čo najkratšom možnom čase prijme opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich nezdravých javov, ako sú vysoká platobná neschopnosť a finančná nedisciplinovanosť."

Nie je jasné, aké opatrenia mala vláda na mysli pre zlepšenie finančnej disciplíny súkromných subjektov. Fakt je, že presadila zákon o exekúcii a napriek slovným proklamáciám mnohých vládnych politikov presadila sprísnenie zákona o konkurze. Finančná disciplína sa však celkovo zhoršila, má ju na svedomí aj verejný sektor a dokonca aj niektoré štátne podniky (Imuna, š.p.) za čo vláda nesie zodpovednosť. Je verejným tajomstvom, že konkurzy sa nerozbiehajú naplno, lebo ich dosah by bol politicky neprijateľný.

"Vláda upraví vzájomné finančné väzby medzi obchodnými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami, ktoré predstavujú mimoriadny zdroj únikov príjmov štátneho rozpočtu."

Zrejme išlo o prijatie zákona o holdingu a nadväzujúcich daňových zákonov, po ktorých priemyselná sféra volala už v roku 1994, avšak nič z toho nebolo realizované. Napríklad ak skupina VSŽ pozostávala takmer zo 100 prepojených spoločností, je otázka, či príslušný daňový úrad má prehľad o ich finančných väzbách.

FINANCIE

Vláda sa zaviazala, že iniciatívne zabezpečí sprehľadnenie vzťahov a zlepšenie spolupráce s Národnou bankou Slovenska. "Zdokonalí aj legislatívny rámec vzájomných vzťahov. Vláda prijme finančné a bude iniciovať a podporí menové opatrenia smerujúce k revitalizácii finančnej pozície hospodárskych subjektov."

Koncom roka 1997 vláda vyvinula neúspešnú iniciatívu vo vzťahu k NBS: navrhla zákon, podľa ktorého by cez Bankovú radu NBS personálne ovládla NBS a chcela značne rozšíriť rámec pre financovanie štátu od NBS. Preto v tomto kontexte nemožno hovoriť o zlepšení spolupráce vlády a NBS. Pri reglementácii bankového sektora však NBS vládu vcelku poslúchala, pustila do bankového sektora pomerne málo zahraničných bánk a nezasiahla včas pri ťažkostiach IRB. Pri revitalizácii financií podnikov NBS nepomohla. Naproti tomu na príkaz vlády NBS škrtla zo svojej bilancie dlh vo výške 24 mld korún, pochádzajúci z delenia federácie. NBS nedávno signalizovala, že záruka vlády za redistribučný úver, ktorý poskytla NBS Konsolidačnej banke, š.p.ú, nie je dosť kvalitná.

"Vláda vytvorí podmienky na výraznejšie využívanie podnikateľských aktivít Fondu národného majetku SR, čím zabezpečí zvýšenie solventnosti tejto inštitúcie. Získané finančné zdroje budú slúžiť na financovanie vybraných rozvojových projektov. Pokiaľ to umožnia prostriedky FNM, vláda nevylučuje možnosť ich použitia na stabilizáciu dlhovej služby, najmä tej časti, ktorá sa viaže na štátny dlh z obdobia federácie."

Výsledkom aktivít FNM nie je veľmi potrebné kapitálové posilnenie bánk, ktorých akcie FNM drží, ani znižovanie dlhu, ale vo vládnom Programe nepredpokladané prijatie obrovského záväzku vo výške presahujúcom 30 mld Sk za privatizačné dlhopisy. FNM ich vydal ako kompenzáciu za už rozbehnutú druhú vlnu kupónovej privatizácie. NBS nedávno poukázala na dlh pochádzajúci z federácie, ktorý vyrobila v roku 1991 vtedy nesuverénna slovenská vláda vo výške 5 mld Sk a ktorý NBS prevzala, avšak vláda ho nie je ochotná splácať a na FNM je v tejto veci zbytočné sa obracať. Finančná situácia FNM je najhoršia od jeho vzniku a jediná viditeľná sankcia proti jeho hospodáreniu bolo prepustenie jedného jeho zamestnanca.

"Vláda bude dôrazne posudzovať možnosti preberania záväzkov vo vzťahu k zahraničiu, ako aj do vnútra. Umožní prijatie iba takých zahraničných vládnych pôžičiek, resp. podporí prijatie tých podnikateľských pôžičiek, u ktorých sa preukáže schopnosť ich splácania z budúcich príjmov."

Je známe, že pôžičky poskytnuté na výstavbu diaľnic by sa splatili, iba ak by sa napr. za prejazd Slovenskom zo severu na juh vyberalo za jedno nákladné vozidlo niekoľko tisíc Sk, ako je to napr. na úsekoch maďarskej diaľnice. Pôžičku vo výške niekoľko sto mil. USD, samozrejme so štátnou zárukou, zobrala Vodohospodárska výstavba, š.p., aj na dostavbu Vodného diela Žilina, ktoré je podľa istého vysokého štátneho úradníka na ministersrve financií splatné výrobou elektriny za 70 rokov.

"Vláda bude trvať na tom, aby sa konsolidovalo hospodárenie poistných systémov, pri ktorých garantuje zabezpečenie pomoci v prípade ich prechodnej nesolventnosti. Na tento účel dobuduje kontrolné mechanizmy."

Situácia v zdravotných poistných systémoch je alarmujúca, jednej zdravotnej poisťovni vláda pomáha tak, že jej toleruje neplatenie do zákonom predpísaného prerozdeľovacieho fondu. V tejto poisťovni sú poistení najmä štátni úradníci.

Vláda deklarovala postupné posilňovanie zodpovednosti miest a obcí za svoj rozvoj s nadväzným posilňovaním vlastnej príjmovej základne a odstraňovaním prerozdeľovacích procesov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami miest a obcí.

Skutočnosť je taká, že podiel daní, ktoré má samospráva k dispozícii, je stále nízky a po zriadení krajských úradov sa prerozdeľovanie zvýšilo, pri ňom sa pochopiteľne používa politické kritérium.

"Osobitnú pozornosť bude vláda venovať deblokáciám pohľadávok SR v zahraničí tak, aby sa stali výraznejším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu."

O rozsahu deblokácií vláda neinformuje. Deblokovala sa časť peňazí známych ako ruský dlh, za tieto prostriedky sa kupujú najmä zariadenia pre Armádu SR z Ruska, čím sa zasa zhoršuje politická pozícia u budúcich spojencov (NATO). Deblokovať by sa mali slovenské pohľadávky v prospech Slovenskej inkasnej, s.r.o. Bratislava, v konkurze, zrejme sa tak nekonalo, lebo ČSOB, a.s. Praha, ktorá túto spoločnosť úveruje na základe trojstrannej dohody, dala slovenský štát na arbitrážny dvor do Washingtonu pre sumu 15 mld korún.

"Zásadne novým systémovým prvkom v rozpočtovom hospodárení bude zavedenie a vybudovanie štátnej pokladnice podľa vzoru zaužívaného v krajinách EÚ."

Projekt zriadenia štátnej pokladnice viazne, teraz sa predpokladá, že bude spustený v roku 2000.

"Vláda bude zabezpečovať ďalšie zdokonaľovanie daňovej sústavy tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, obmedzovala možnosť vzniku daňových únikov a bola pre podnikateľské subjekty aj občanov zrozumiteľná."

Daňovú sústavu najmä pri nepriamych daniach sa stále snažia prispôsobovať svojim záujmom rôzne lobistické skupiny, žiadajú preradenie do nižšej sadzby DPH, demagogicky argumentujú dôležitosťou svojich tovarov pre spotrebiteľov. Naposledy to urobil tabakový priemysel so spotrebnou daňou. Rozsah úľav priamych daní pre rôzne podnikateľské subjekty nie je predmetom informovania verejnosti.

Medzi vzorných daňových poplatníkov patria fyzické osoby, ktorých daňové zaťaženia vzrástlo, lebo od začiatku roku 1993 sa daňové pásma, sadzby ani odpočítateľné položky nevalorizovali na základe rastu nominálnych príjmov. Napriek tomu vláda tvrdí, že sa daňové zaťaženia nezvyšuje.

"Vláda sa bude usilovať o obmedzovanie daňových únikov predovšetkým zdokonalením vyhľadávacej činnosti daňových úradov, obmedzovaním predaja spotrebných výrobkov na trhoviskách, kontrolou používania registračných pokladníc, označovania liehovín a tabakových výrobkov kontrolnými známkami."

Obmedziť predaj spotrebných výrobkov na trhoviskách sa podarilo, ale zamedziť predaju nezdaneného liehu a pašovaných cigariet je nad jej sily, hoci vláda zaviedla označovanie týchto tovarov kontrolnými známkami.

"Novou legislatívnou úpravou v oblasti cien vytvorí regulačné pravidlá, ktoré umožnia účinnejšie pôsobiť proti inflačným tlakom a proti špekulatívnemu konaniu podnikateľských subjektov. Vláda sprísni uplatňovanie nástrojov cenovej regulácie a kontroly ako organickej súčasti systému ochrany spotrebiteľa, osobitne pri poruchách konkurenčného prostredia."

Nový cenový zákon bol skutočne prijatý, o jeho účinku sa však spotrebitelia nemali možnosť presvedčiť v tom zmysle, ako deklarovala vláda v Programe. Aj starý federálny cenový zákon z roku 1990 umožňoval uplatňovať rôzne druhy cenových regulácií a neobsahoval problematické ustanovenia o sledovaní primeraného zisku, ktoré príslušný úrad aj tak nevyužíva. Možno sa o tom presvedčiť na príklade cien múky, ktoré sa idú teraz zvyšovať, nikto nevie prečo, neskúma sa, či nejde o porušenie konkurenčného prostredia. O negatívnom prístupe k ochrane spotrebiteľa zo strany cenového orgánu vypovedá stanovenie minimálnej ceny cukru v apríli, čo výrazne zvýšilo jeho cenu a NBS v tej súvislosti konštatovala, že toto opatrenie negatívne ovplyvnilo mieru inflácie.

"Vláda bude podporovať ďalší rozvoj kapitálového trhu tak, aby sa stal transparentným, aby kvalitou svojich služieb zodpovedal štandardu v krajinách EÚ a aby sa stal akcelerátorom oživenia slovenskej ekonomiky. Vytvorí predpoklady spriehľadnenia činnosti investičných fondov a investičných spoločností na kapitálovom trhu a zdokonalí zákonný rámec ochrany práv drobných investorov."

V sfére snov ostali tieto vyhlásenia z Programu vlády o koncepcii kapitálového trhu. Mnohé investičné fondy zanikli alebo sa pretransformovali na obyčajné akciové spoločnosti bez vedomia a súhlasu drobných akcionárov a pri nezáujme príslušných úradníkov. Zdá sa, že kapitálový trh na Slovensku takmer nikto nepotrebuje, ale kapitál už áno.

"Vláda sa sústredí na urýchlené dosiahnutie koncentrácie obchodovania s cennými papiermi na organizovaných verejných trhoch, na organizačné zjednotenie organizátorov verejných trhov, dematerializáciu cenných papierov."

Koncentrácia obchodovania spočívala v zrušení jedného organizovaného trhu - BOB, tým sa bez náhrady zrušilo obchodovanie s opciami. Dematerializácia cenných papierov narazila na odpor podnikateľskej lobby, preto poslanec Straňák presadil možnosť vydávať aj listinné cenné papiere. Možno sa bál skúseností so strediskom cenných papierov, ktoré mal vlastník Nováckych chemických závodov, a.s.

"Osobitnú pozornosť upriami vláda na dosiahnutie kapitálovej primeranosti rozhodujúcich bánk. V súčinnosti s bankovým dohľadom podporí reštrukturalizáciu úverového portfólia týchto bánk. Vláda v spolupráci s NBS urýchlene predloží novelizáciu zákonov v oblasti bankových a poisťovacích služieb, tvorby rezerv, poistenia vkladov."

Je všeobecne známe, že kapitálová primeranosť bánk kontrolovaných FNM sa nezlepšila a nevytvorili sa ani legislatívne, ani zdrojové podmienky pre reštrukturalizáciu úverového portfólia týchto bánk. Kapitálová primeranosť IRB klesla pred prijatím opatrení do záporných hodnôt.

Zákon o bankách bol síce niekoľkokrát novelizovaný, ale v porovnaní s okolitými transformujúcimi sa ekonomikami, najmä Maďarskom a ČR, je nedostatočný. Platný zákon napr. nenúti banky, aby zverejňovali často a v dostatočnom rozsahu údaje o svojom hospodárení.

PRIEMYSELNÁ POLITIKA

"Vláda hospodárskou a priemyselnou politikou bude vytvárať podmienky na proces revitalizácie, reštrukturalizácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu."

Revitalizáciu vláda zakotvila zákonom, v ktorom bolo presne napísané, čo do žiadosti o revitalizáciu uviesť. Na príslušné úrady vzápätí prišlo spolu 3000 žiadostí o revitalizáciu a štátny tajomník Peter Staněk povedal, že to bolo zo strany žiadateľov zle pochopené. Do dnešného dňa nebola ani v jednom podniku vyhlásená revitalizácia. Treba konštatovať že konkurencieschopnosť domáceho priemyslu na zahraničných trhoch je nízka, najmä tej jeho časti, ktorá by mala zabezpečiť rozvoj zamestnanosti, svedčí o tom aj stagnujúca obchodná bilancia.

"Vláda v súlade s medzinárodnými pravidlami využije kapacity obranného priemyslu."

O výrobe a exporte špeciálnej techniky vláda odmieta verejnosť informovať, ale podľa medzinárodných zdrojov, ktoré monitorujú zbrojársku výrobu a obchod vo svete (SIPRI v Štokholme alebo BICC v Bonne) sa výroba zbraní na Slovensku nerozvíja. Dokonca ani vojenské opravárske podniky, ktoré riadi ministerstvo obrany nemajú prácu, v tej súvislosti sa často hovorí o dofinancovaní zákaziek pre Armádu SR. Napriek tomu sa minister obrany dožaduje previesť zbrojárske podniky do pôsobnosti jeho rezortu.

"Na podporu zvyšovania kvality našej produkcie prijme vláda program kvality zameraný na zvýšenie ochrany spotrebiteľa pred nebezpečnými a nekvalitnými výrobkami, certifikáciu systémov riadenia kvality u výrobcov a upraví právne predpisy a technické normy v oblasti zodpovednosti výrobcu za výrobok, skúšobníctva, ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ochrany života a zdravia spotrebiteľa."

Príslušné úrady sprísnili režim certifikácie nielen normatívnym spôsobom, ale vyžadovanou administratívnou praxou. Dôvodom bola najmä snaha o vylepšenia obchodnej bilancie. Pre ochranu spotrebiteľa sú však dôležité: zákon o ochrane pred nebezpečnými výrobkami a zákon o technických podmienkach pre výrobky. Vláda tieto zákony do parlamentu nepredložila, hoci boli vypracované. JURAJ ĎURČENKA