Včera sa konal v Peterburgu najškandálnejší pohreb 20. storočia, napísal deň po pohrebe ruský denník Kommersant daily. Škandálne, alebo presnejšie povedané, škandálom zaváňajúce boli niektoré udalosti, ktoré s pohrebom pozostatkov Mikuláša II. a jeho rodiny súviseli. Hádka o pravosť pozostatkov prechádzajúca až do hrozby rozkolu v cirkvi. Neúčasť patriarchu moskovského a celej Rusi Alexija II. Následná avizovaná neúčasť Borisa Jeľcina. To všetko však napokon nebolo ničím v porovnaní s tragickými udalosťami, ktoré pripravili o život nielen posledného panujúceho Romanovovca a jeho najbližších, ale aj milióny ďalších vynikajúcich i celkom obyčajných Rusov. Ponechajme však históriu bokom, ponechajme bokom i hodnotenie rozporuplnej osobnosti, ktorou Mikuláš II. bezpochyby bol. Cárovi sa napokon dostalo to, čo mu prináležalo…
OBRAT O 180o
Rusko má dnes na svojom čele muža, ktorého tiež zvyknú prezývať cárom. „Cár Boris“ bol iróniou osudu v 70. rokoch komunistickým tajomníkom v Jekaterinburgu a na príkaz, ktorý dostal „zhora“, dal zbúrať dom kupca Ipaťjeva, v ktorom 17. júla 1918 zavraždili Mikuláša Romanova, jeho manželku Alexandru, dcéry Tatianu, Oľgu, Máriu, Anastáziu a syna Alexeja spolu s osobným lekárom, komorníkom, kuchárom a slúžkou. Jeľcin do poslednej chvíle odmietal svoju prítomnosť na obrade - mal na to napokon tisíc dobrých dôvodov. Rusko má dnes, popravde povedané, oveľa vážnejšie starosti, než bol oneskorený peterburský pohreb imperátora. Finančná kríza, ktorá bude stáť Rusov ešte mnohé obete, nie je zďaleka zažehnaná, ešte čerstvá vláda premiéra Sergeja Kirijenka zápasí s opozičným parlamentom o presadenie protikrízového programu a samotnému cárovi Borisovi hrozí na jeseň procedúra „impeachmentu“, čiže odvolania z funkcie pre vážne poškodenie záujmov štátu. Jeľcin však tesne pred pohrebom oznámil, že zaujme svoje miesto v katedrále povedľa rodu Romanovovcov. Nie ako politik, ale ako človek, ktorý si uvedomuje svoju povinnosť. Ťažko jednoznačne odpovedať na otázku, či sa Jeľcin dostatočne ospravedlnil za históriu, ktorej bol spoluvykonávateľom. Prítomní Romanovovci však zjavne s uspokojením prijali prezidentov príchod i jeho reč nad rakvami a v podobnom duchu informovali aj hlavné ruské médiá. Pohreb dostal napokon predsa len, aspoň formálne, cársky rozmer.
PETERBURG ZOSTAL VLAŽNÝ
V skutočnosti však život v meste na Neve plynul svojím zvyčajným tempom. Občania Sankt Peterburgu (býval aj Petrohradom a Leningradom) v sebe nezapreli normálnu ľudskú zvedavosť. Nijaké davy monarchistov ani zástupy plačiek sa však nedostavili. Už vo štvrtok, deň príchodu pozostatkov z Jekaterinburgu lemoval príjazdovú cestu riedky zástup zvedavcov. V piatok krátko pred poludním, tesne pred začiatkom obradu, ľudia spontánne uvítali veľkoknieža Nikolaja, ktorý podával ruky zástupu pri Ioannovskom moste k Petropavlovskej pevnosti. Boris Jeľcin prišiel (najskôr) v temnej limuzíne, v sprievode manželky Nainy, dcéry Tatiany a vicepremiéra povereného komisiou pre prípravu pohrebu Borisa Nemcova. Nikto z nich, ani mnohí akreditovaní novinári prezidenta na vlastné oči nevideli, pretože im v tom bránila vzdialenosť vymedzeného koridoru pred katedrálou, v ktorom museli stráviť obrad, chrbty kameramanov, ktorí zviedli krutý boj o popredné miesta pri bariére a v neposlednom rade mužné chrbty ochranky Borisa Jeľcina v uniformách OMON, zvláštnych oddielov ministerstva vnútra.
BEZ VEĽKEJ SLÁVY
Ak sa skutočne uzavrela jedna kapitola pohnutej histórie Ruska tohto storočia, stalo sa tak ticho a nenápadne - bez prítomnosti najvyššieho kléru, bez štrngotu šabieľ a prehliadky historických uniforiem, bez hrdých kozákov, ktorí chceli prísť do Petropavlovskej pevnosti v sile aspoň stovky mužov na koňoch. Oficiálne štátny obrad, na ktorý sa akerditovalo tisíc novinárov z celého sveta, sa napokon stal takmer skromnou mestskou záležitosťou - štát prispel až na poslednú chvíľu sumou 5 miliónov rubľov (asi 35 miliónov Sk), čo je vzhľadom na pompézne uvádzanie významu udalosti naozaj málo. Po obrade sa pozvaní hostia odobrali na kar a po ňom sa vec uzavrela. Boris Jeľcin odletel zvláštnym vrtuľníkom ihneď po pohrebe do hektickej Moskvy, aby sa ďalej venoval problémom svojim a problémom svojho štátu.
Turisti tak ako predtým navštevujú Petropavlovskú pevnosť. Tí zahraniční zaplatia za vstupné štyri doláre, domáci päť rubľov. Na konci hlavnej lode, pri severnom múre katedrály, odpočíva zakladateľ mesta, cár Peter Veľký. Ak pôjdete popri tomto múre od jeho hrobu až na opačný koniec katedrály, dostanete sa k čerstvému hrobu jeho posledných panujúcich nasledovníkov.
BAŠA JAVŮRKOVÁ,
Sankt Peterburg-Bratislava
