Nepoznám mladého anglického spisovateľa Steva Ayletta (nar. 1967) osobne, ale napriek tomu si trúfam tvrdiť, že je to typický Angličan. Nielen preto, že som na obálke knihy Studio zločinu videl jeho fotku, ani preto, že žije a pracuje v Londýne a má rád pivo. Angličanom je predovšetkým preto, ako a o čom svoju prvú knihu napísal. Studio zločinu je niečo ako literárny remix komiksu Tank Girl, mikropoviedok Umberta Eca a pražského Panoptika hříšných lidí. To nám však veľa o Aylettovom pôvode nepovie. Oveľa typickejšie pre neho ako Angličana je, že krátkym poviedkam, voľne spojeným do románového celku a zasadeným do fiktívneho mesta Beerlight, dominuje predovšetkým humor. Pri Aylettovi si však nevystačíme s bežnou škatuľkou „tradičný anglický“. Kniha Studio zločinu vám totiž starú britskú tradíciu literárneho humoru bude pripomínať iba vtedy, keď si ju predstavíte s pridaním ostrej samopalnej paľby ako vystrihnutej z béčkového akčného filmu. Aylettov humor vychádza z precíznej autorskej práce na úrovni vety, a tak často vznikajú priam aforizmy, v ktorých však netreba hľadať morálne posolstvo - postavičky Beerlightu sa totiž dosť prísne držia svojich nekresťanských zásad. Z množstva skvelých „vtípkov“ ťažko vyberať, tak aspoň jeden príklad na ukážku: „Kruťáku Parkere… lidskému pokolení se podobáte jenom střihem kalhot.“ Ak sa raz bude hovoriť o tradícii anglického brutálneho humoru, Aylett bude nepochybne na prvej strane antológie.
Ďalším typickým znakom Aylettovej „anglickosti“ je jeho literárna erudovanosť. Hoci je Studio zločinu kniha, ktorej účinok na intelektuálov sa rovná pästi vrazenej medzi oči - čo Aylett označuje ako „vyvolávání skalných pohledů“ - cítiť z nej spontánnu radosť z písania textov a z literatúry vôbec. Aylett je postmodernista par excellence a do svojho textu zasadil množstvo intertextuálnych odkazov na hororové a akčné filmy, zošitové detektívky, brakové komiksy či bezcenné obrázkové časopisy. Nenapísal však len ďalšiu knihu, kolážovito zostavenú z iných kníh. V Studiu zločinu dal široký priestor svojej bohatej a odvážnej fantázii a vytvoril komplexný fiktívny svet, fascinujúce a zároveň desivé literárne mesto. Svojbytné postavy, ktorých mená neskrývajú inšpiráciu v komiksových hrdinoch (Billy Felčar, Leon Sejfolam, Sally Bouchačka), Aylett charakterizuje skratkovito, často len jednou-dvoma vetami, za to však veľmi plasticky a s ironickým nadhľadom. Väčšina viac či menej úspešných gangstrov z Beerlightu je už dosť unavená „úředničinou, spočívající v hledání nejpřijatelnějšího způsobu jak zabít“ a ich pôsobenie v uličkách Sjeté a Ujeté alebo v bare U zpožděný reakce charakterizujú prudké dejové zvraty, zakončené silnou pointou. Rýchly akčný rytmus próz, úsečné vety, „gangstersky“ skratkovité dialógy, to všetko Aylett zvládol skvele. Anglická humoristická poviedka v ňom má opäť nádej na oživenie.
To, čo na Studiu zločinu môže pobúriť, je často extrémne násilie, ktoré je pertraktovné ako veľmi zábavná alebo dokonca spoločensky prospešná činnosť. Aylett však len plne využíva legitimizované postupy postmodernej prózy a čitateľa neustále drobnými narážkami a odkazmi upozorňuje, že ide iba o literatúru, nie realitu. Princíp odideologizovaného písania je pre Ayletta prirodzený, a tak sa od neho o meste Beerlight nedozvieme žiaden hodnotiaci súd. Nevysvetlí nám ani to, či ide o science fiction, alebo len o fiction - na tom však ani najmenej nezáleží. Políciu, ktorá nevie a nechce vyšetrovať, alebo dokonca priamo spolupracuje so zločincami, poznáme z autopsie. Hoci sa žiadne mesto u nás nevolá Beerlight, na núdzu v počte gangstrov a mafiánov sa sťažovať nemôžeme - akurát nemajú komiksové mená Leone Avantgarda či Dino Hermelino, ale reálne slovenské, ukrajinské, čínske…
Do češtiny Studio zločinu preložil Pavel Grönich, ktorý si s Aylettovým slangom poradil vynikajúco. Pri hľadaní adekvátnych českých slov si okrem iných vypomohol žižkovským dialektom. Ani jeho autorské preklady Aylettových slovných hračiek nepôsobia v texte násilne. Zdá sa teda, že okrem úspešného (a podľa mňa značne preceňovaného) Irvina Welscha sa na britskej literárnej scéne objavil ďalší autor, ktorého meno sa oplatí zapamätať a tešiť sa na jeho druhú knihu. Volá sa Steve Aylett.
MICHAL HVORECKÝ
(Autor je spolupracovníkom SME.)
