Odpovedám na Vašu výzvu, aj keď odo mňa možno nijakú odpoveď neočakávate. Nepísali ste mi, netelefonovali, nenechávali ste mi nijaký odkaz. To si myslíte Vy. Ale ja som od Vás dostal odkaz. Šifru, ktorú sa teraz pokúšam rozlúštiť, tak ako sme sa voľakedy pri hrách na Indiánov pokúšali rozlúštiť tajné písmo. Nechali ste mi lístok. Teda: cestovný lístok. Presnejšie: precviknutý cestovný lístok v hodnote 7 korún slovenských. Nechali ste mi ho anonymným spôsobom priamo v strojčeku v autobuse číslo 94. A ja sa teraz pokúšam rozlúštiť Vaše gesto, pretože sa mi zdá, že za tým niečo musí byť. Stalo sa mi to už viackrát, ale zakaždým ma to znepokojí a vykoľají na istý čas. Nastúpim s tými najlepšími úmyslami do autobusu a vidím z cvikacieho strojčeka trčať lístok. Precviknutý cestovný lístok. Zavadzia mi. Chcel by som si cviknúť, čiže znehodnotiť svoj vlastný cestovný lístok, a nemôžem. Bráni mi v tom lístok, ktorý ste tam nechali. Niekedy mám pokušenie vytiahnuť ten opustený lístok a vložiť do strojčeka svoj. Lenže čo s tým starým? Mám ho odhodiť na zem? Mám ho vložiť naspäť? Mám ho pokrčiť? Vidíte, koľko znepokojujúcich otázok ste vo mne vyvolali. Možno ste očakávali, že Váš cestovný lístok použijem ako vlastný a ušetrím tak 7 korún slovenských. Naozaj? Naozaj ste mohli byť taký neinformovaný? Tak málo ma poznáte? (Máte pravdu: nepoznáme sa vôbec.) Musím Vám teda oznámiť, že by som neprijal Vašu ponuku. V živote som prišiel o také veľké peniaze, že ušetriť 7 korún by sa mi zdalo byť priam výsmechom. A okrem toho: mal by som taký nepríjemný pocit. Neviem ako ste na tom Vy, ale mňa rodičia vychovali dosť staromódne. Čo nie je tvoje, to ti nepatrí. A keď ti to nepatrí, tak to neber. Keby som nemal 7 korún na autobus, tak by som išiel peši. Takže som urobil kompromis: našiel som si v autobuse voľný cvikostrojček a v ňom som si označil cestovný lístok. Ale Vaša výzva mi aj tak nedala pokoj. Aký odkaz ste tým chceli zanechať tým, čo nastúpia po Vás? Aby ignorovali predpisy? Bol to Váš protest proti dopravnému podniku? Alebo voči celej spoločnosti? Bola to Vaša vzbura? Alebo dobrosrdečnosť? Chceli ste mi povedať: Treba klamať tento štát, ktorý nás klame? Alebo ste takto chceli zachrániť čierneho pasažiera? Neprijal som Váš lístok. Pretože si myslím, že keď budeme všetci klamať a kradnúť, oklameme a okradneme sami seba. Pretože mám takú donkichotskú nádej, že odmietnutím drobných podvodíkov nakoniec porazíme podvody najväčšie. Pretože som už taký.

Daniel Hevier