Strhujúci román o neistote tzv. normálneho sveta a bezpečí tzv. šialenstva. Nie je to len nový a inakší pohľad na prepukajúcu schizofréniu, aký poznáme napríklad z Dostojevského Dvojníka. Je to takmer až básnický obraz prelínania dvoch vesmírov: toho, v ktorom nič nefunguje a ktorý sa napriek tomu označuje za normálny, a toho, v ktorom má všetko svoje miesto a zákonitosti, a ktorý sa konvenčne pokladá za šialený. Autorka, ktorá prežila svoju duševnú chorobu najmä na vlastnej duši, mohla zvoliť formu non fiction alebo memoárov. Chvalabohu tak neurobila a znova dokázala, akú silu má umelecká fikcia pred hromadením faktov a informácií, ktoré sa označuje ako literatúra faktu.