Nedeľné voľby v Kambodži sú ďalším pokusom o reparát z demokracie, ktorý táto ťažko skúšaná krajina bude skladať už po 12. raz odvtedy, čo sa v roku 1946 ešte pod taktovkou francúzskych kolonialistov konali prvé parlamentné voľby. Posledné voľby v roku 1993 prebehli pod patronátom Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá do nich investovala vyše 2 miliárd amerických dolárov. Z volieb vyšiel ako víťaz princ Norodom Ranariddh so svojou monarchistickou stranou FUNCINPEC, ktorý získal 45 percent hlasov, tesne nasledovaný Hun Senovou Stranou kambodžského ľudu (CPP). Úsilie OSN však vyšlo úplne nazmar.Vzájomná rivalita dvoch premiérov prerástla v júli 1997 do občianskej vojny, v ktorej proti sebe stáli dve "súkromné" armády. Skúsenejší komunista Hun Sen napokon zatlačil Ranariddhove jednotky až k thajským hraniciam a ozbrojený konflikt sa podarilo ukončiť po intervencii japonských negociátorov. Udalosti posledných mesiacov naznačujú, že férový priebeh tohtoročných volieb sa zrejme nedá očakávať. Kupovanie hlasov aj volebných komisií, zastrašovanie a politicky motivované vraždy tu patria k miestnemu koloritu. Hun Senove a Ranariddhove šance na úspech sú zhruba vyrovnané - Hun Sen praktikuje svoju silovú metódu presviedčania voličov, Ranariddh ťaží z toho, že je považovaný za obeť Hun Senovho puču, a zo zlej ekonomickej situácie krajiny. Tá sa po minuloročnom konflikte ešte prehĺbila.
Nech už vyhrá Hun Sen, ktorý sa minulý týždeň musel podrobiť náhlej operácii slepého čreva, alebo Ranariddh, kambodžská ústava postaví víťaza zrejme pred neriešiteľnú úlohu. Ústava totiž predpisuje vláde v súčasnosti priam nesplniteľnú podmienku - musí disponovať dvojtretinovou väčšinou v 122-člennom parlamente. Efektívne a demokratické fungovanie matematicky jedinej možnej koalície monarchistov a komunistov je však nereálne. Vzhľadom na vzťahy medzi oboma premiérmi sa zdá, že pokrokom by bolo, keby dvanásty volebný reparát priniesol po voľbách na najbližších päť rokov aspoň pokoj zbraní.
MAREK CHORVATOVIČ
