Podľa piatkového článku v SME počíta HZDS po víťazstve vo voľbách s vodohospodárom Júliusom Binderom ako ministrom pre životné prostredie a s podpredsedom dozornej rady VSŽ Jánom Smerekom ako ministrom financií. Ak aj necháme bokom natískajúce sa úvahy o capovi, ktorý sa stal záhradníkom, nemôžeme obísť iný problém. Už v súčasnosti vykazuje viacero, či skôr väčšina spoločností, v ktorých má štát majoritné postavenie, niekoľko znakov súkromných spoločností. Ak by sme aj mohli pripustiť, že hocijaký vlastník je lepším vlastníkom ako štát, problémom stavu týchto spoločností je to, že zostali v rámci procesu privatizácie na polceste v nie príliš priehľadnom šedom pásme. Príznačným pre tento stav je absencia jasnej vôle štátu presadiť svoje záujmy v spoločnosti, na druhej strane také - ani ryby, ani raky trpia absenciou konkrétneho vlastníka (ak chápeme pod pojmom vlastníctvo hlavne zodpovednosť). Typickým príkladom dôsledkov takéhoto stavu je stav v bankovom sektore alebo neúspech DMD Holdingu v oživovaní slovenského strojárenstva. V porovnaní s nimi je Markízou avizovaná, a zatiaľ nevyvrátená ani nepotvrdená kúpa stratovej VTV Slovenským plynárenským priemyslom iba (ak zabudneme na výšku dlhov VTV) perličkou.
Zdá sa, že hlavnou osou plánu HZDS je pokračovanie privatizácie nielen priamej, ale i tej skrytej stierajúcej rozdiely medzi súkromným a štátnym vlastníctvom. Bez ohľadu na morálne problémy zostáva základným problémom takéhoto postupu jeho neefektívnosť. Logickým dôsledkom absencie konkrétneho vlastníka, bez ohľadu na to, či je týmto vlastníkom štát alebo nie, je absencia sily schopnej presadiť kroky vedúce k dosiahnutiu dlhodobejších cieľov. Tým zákonite dochádza k zhoršeniu postavenia týchto spoločností a už strednodobé pretrvávanie takéhoto stavu môže znamenať ich zánik. Referendum o neprivatizácii energetických monopolov či diskusie o privatizovaní či neprivatizovaní bánk sú z tohto pohľadu až druhoradé. Hoci neradi, musíme pripustiť, že i štát je lepším vlastníkom ako žiaden vlastník. Bez ohľadu na výsledok volieb máme však vážne pochybnosti o tom, či by z nich mohla vzísť vláda, ktorá by dokázala zabezpečiť efektívnosť štátneho vlastníctva. Omnoho jednoduchšie je predstaviť si zabezpečenie efektívneho vlastníctva neštátnymi vlastníkmi, hlavne tými, ktorí by disponovali dostatkom zdrojov nielen hmotného, ale hlavne vedomostného charakteru.
JURAJ KOVÁČIK
P67 value, spol. s r. o., Bratislava
