Orchester hotela Bratislava - zneli mätúco avíza na plagátoch po Bratislave, ktoré pozývali túto nedeľu na ďalší z koncertov tohtoročného Kultúrneho leta. Keď si niekoľko mladých ľudí, väčšinou absolventov alebo študentov hereckých škôl u nás, hľadalo spoločný názov pre muziku, ktorú robia, hlavnými kritériami boli univerzálnosť a jednoduchosť. Netušili, že si ich pre názov začnú pliesť s hotelovými orchestrami, ale ťažkú hlavu si z toho nerobia. „Orchester? No dobre.“ Aj tak počet tohto multižánrového hudobného zoskupenia - teda plus-mínus jedenásť hudobníkov - prívlastok orchester evokuje. A tí, ktorí pozorne registrujú a vedia sa záujmom odvďačiť za každý kvalitný hudobný projekt, ktorý sa tu zrodí, si k tomuto „viacposchodovému“ a trošku hlučnému Hotelu už určite cestu našli. Už vlani sa ich koncert na natrieskanom nádvorí Zichyho paláca s viacerými prominentnými hosťami i divákmi stal jednou z najpozoruhodnejších akcií Kultúrneho leta. Potom sa ešte v septembri so svojím programom mihli na filmovom festivale Fórum a chvíľu bolo ticho. A hoci sa na koncertných pódiách niekoľko mesiacov neukázali, do rádií sa dostali tri neprehliadnuteľné single v angličtine (Believe, Here and now, Kitty), ktoré si určite mnohí z nás pospevujú bez toho, aby vedeli, že za hudbou so soundom ostrieľaných zahraničných súborov sa skrýva niekoľko slovenských nadšencov pre muziku, s vekom pohybujúcim sa od 21 do 30 rokov.

Presne po roku, túto nedeľu, Hotel opäť spríjemnil priamo v uliciach bratislavského Starého Mesta neznesiteľné horúčavy nielen okoloidúcim Bratislavčanom a turistom. Na Hlavné námestie prilákali „hotelieri“ ľudí, ktorí počúvali hudbu, ale aj takých, čo prišli poklebetiť si so starými známymi. „Áno, my sme taká hudba k debatám,“ priznáva hlava kapely - klávesista, skladateľ a spevák Richard Salay. Richard v Hoteli udáva hudobné tempo, neznamená to však, že tu platí nejaká diktatúra. „Dôverujeme mu, akceptujeme, že na ňom Hotel stojí hudobne najviac. Ale v podstate to ani nie je veľký problém, pretože hudbu vlastne všetci cítime rovnako,“ hovoria o fungovaní v kapele speváci, ktorí priťahujú na koncertoch azda najviac pozornosti - Soňa Norisová a Stano Slovák. Hotel nezaprie, že ich hudba vychádza zo 60. a 70. rokov, čerpá z blues, džezu, sami hovoria, že sú „mixom všetkého možného“. Všetci sa zhodnú na láske k čiernej muzike a spirituálom, keď sa hovorí o obľúbencoch, padajú mená ako Bobby McFerrin, ale aj Aerosmith alebo Metallica. Podstatné je pre nich, že Hotel je živá muzika: „Žiadne umeliny, žiadne mašiny.“

V kapele sa zišli ľudia, ktorí majú okrem Hotela niekoľko ďalších aktivít, nikto tu nie je profesionálnym muzikantom. Rišo Salay so Stanom Slovákom si padli do oka ako spolužiaci na konzervatóriu cez prestávku divadelného predstavenia, keď si Stano „len tak“ brnkal na klavíri. Podobne nenásilne sa k Hotelu dostali aj speváčky Soňa Norisová a Helena Krajčiová, ktorých domovským prístavom sú zasa divadelné scény - Radošinci a SND. A inštrumentálnu zložku dala dokopy vojna, presnejšie vojenská kapela. V Hoteli neexistuje pevná zostava, sú tu zaužívané skôr také kategórie ako „externisti“, alebo „príležitostní pracovníci“ (medzi nich patria napríklad Peter Lipa, Katka Hasprová alebo Stanov otec - herec Marián Slovák, ktorý je jeden z najväčších priateľov a priaznivcov kapely). Možno aj preto, že Hotel nie je nikoho v kapele kažodenným chlebom, to tu zatiaľ všetkých baví. Samozrejme, taká mnohopočetná rodina má aj svoje úskalia. „Čas. Časovo sa jedenásť ľudí len ťažko zosúladí. Každý sme odinakiaľ - geograficky aj profesijne, a je problémom vôbec sa stretnúť, nieto ešte koncertovať,“ sťažuje si Stano Slovák. Hotel má teraz za sebou etapu, pre diváka zatiaľ nie hmatateľnú - prípravu nového repertoáru. Neskôr možno profilové CD. „Vieme, že sme hudba nekomerčná, ktorá nie celkom ideálne vyhovuje požiadavkám súčasného šoubiznisu,“ hovorí Rišo Salay. „Ale niekoľko vydavateľstiev chce počuť naše nové veci a o CD sa reálne uvažuje. Zatiaľ rozmýšlame, či tam zaradiť aj niektorý z našich remakov. Schelingerov Holubí dům mal minulý rok v Zichyho naozaj veľký úspech. Rozhodne nechceme album vydať len preto, aby bol. S jedným hitom a vatou.“ Na niečo, ako profilový album Hotela, si však pravdepodobne ešte nejaký čas počkáme. Už v septembri začína pre frontmanov kapely s novou divadelnou sezónou rušné obdobie. Soňa okrem Radošincov účinkuje v muzikáli SND Malá nočná hudba a na október pripravuje ďalší s režisérom Michalom Spišákom - Mníšky. Stano sa zasa skvie na Novej scéne v Kráľovi Dávidovi a túto jeseň si odskočí aj do Městského divadla Brno do nového Mošovho muzikálu Babylon. Richard, okrem toho, že paralelne vedie ďalšiu, drumm‘n basovú kapelu, vyhral konkurz hneď na dve postavy v pripravovanom muzikáli Grease, ktorý bude uvedený v Prahe. „Herectvo, a najmä muzikál sa s hudobnou dráhou veľmi prelína, ťažko povedať, čo je dôležitejšie,“ hovoria Stano so Soňou, Richard priznáva, že má predsa len bližšie k hudbe. „Najmä je už preč doba, keď si musel byť výlučne hercom alebo spevákom. Hotel je také naše dieťa, ktoré chceme mať pri sebe, živiť ho, no nič nehnať nasilu. Ak to nepôjde, nepôjde. Ale nebránime sa ani vážnejšej kariére. Všetko sa uvidí.“

ALEXANDRA TINKOVÁ