Pri rokovaní s delegáciou Európskej únie v Prištine Rugova povedal, že sa dosiahol kompromis vo vnútri celej albánskej komunity, v ktorej sú spory o politiku rokovania so srbským vedením. „Chceme do koaličnej vlády zahrnúť všetky politické sily a tak vytvoriť podmienky pre dialóg v tejto mimoriadne ťažkej situácii,“ povedal. Americký denník IHT napísal, že dohodu sprostredkoval americký veľvyslanec v Macedónsku Christopher Hill. Dohodu však musí ešte schváliť vojenské vedenie Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). V delegácii by mal byť jeden intelektuál z Prištiny, ktorý má blízko k niektorým vojenským veliteľom UCK a je politickým oponentom Rugovu. Jeho meno sa zatiaľ tají. Washington už údajne oznámil obom stranám konfliktu presné predstavy o dohode, podľa ktorej bude mať Kosovo zaručenú dočasnú autonómiu. O plnej nezávislosti sa má rozhodnúť až v ďalších rokoch. Tento návrh je jedným z tých, proti ktorým sa tvrdo stavali západoeurópske štáty a hlavne susedné krajiny na Balkáne.
Šéf delegácie EÚ, rakúsky diplomat Albert Rohan včera v Kosove vyzval na okamžité zastavenie násilností a bezodkladné obnovenie rozhovorov medzi Srbmi a Albáncami o pokojnom riešení konfliktu v tejto juhosrbskej provincii, obývanej z 90 percent Albáncami. Členovia delegácie vyjadrili hlboké znepokojenie nad stupňovaním napätia najmä v oblasti Mališeva a Juniku. Povstalci z UCK utrpeli v posledných dňoch v bojoch so srbskou políciou v týchto dvoch lokalitách porážku.
Mališevo, ktoré bolo ešte nedávno preplnené albánskymi utečencami, vyzeralo včera ako mesto duchov. Západní novinári, ktorých včera priviezli do mesta, našli malé škody po bojoch, z domov v diaľke pozdĺž cesty sa však dymilo. UCK opustila mesto v utorok. Svedkovia tvrdia, že desaťtisíce utečencov unikalo v panike, keď doň vstúpili vládne jednotky a začali ostreľovanie a vypaľovanie okolitých dediniek. Kosovskí Albánci sa obávajú, že tam mohlo dôjsť k masakrám civilistov. Albánsko sa sťažovalo, že srbské ostreľovanie zasiahlo v pondelok a utorok tri rôzne oblasti albánskeho územia. Medzinárodné humanitárne organizácie uviedli, že v Mališeve bolo asi 20 tisíc utečencov a nedostatok jedla a liekov. Podľa srbského mediálneho centra neboli v Mališeve nijaké obete ani zranení.
OBETE V KOSOVE
Prvých šesť mesiacov tohto roku je pre kosovských Albáncov za posledné roky najtragickejším obdobím, uvádza sa v správe albánskeho Strediska pre ľudské práva, ktorú zverejnila nezávislá agentúra BETA. Zavraždených, popravených alebo zmasakrovaných bolo najmenej 437 osôb, zranených najmenej 208 a s ďalšími 6687 osobami, medzi ktorými bolo 376 žien a 101 detí, sa zle zaobchádzalo. Obeťou únosu sa stalo asi 400 kosovských Albáncov.
