bol veľký záujem a organizačný výbor mal neľahkú úlohu vyberať. Kapacitné možnosti neumožnili uspokojiť všetkých remeselníkov, ktorí sa v Kežmarku chceli prezentovať. Sme radi, že sme návštevníkom mohli ponúknuť doteraz nepredvádzanú remeselnú zručnosť majstrov, ako je razenie mincí, dekorovanie skla a keramiky a ich vypaľovanie, výrobu kraslíc batikovaním trubičkou, výrobu obradového pečiva, sviečok z včelieho vosku, výrobky z rohoviny, dobových krojov…“ povedal riaditeľ EĽRO Ladislav Melikant. Aj kežmarský primátor František Grohola si tradičné podujatie v meste pochvaľuje. „Je to istým spôsobom atrakcia, ktorá zvyšuje návštevnosť mesta, môže byť aj vhodným obohatením dovolenky v blízkych Vysokých Tatrách. Táto akcia má, samozrejme, aj značný ekonomický efekt, aj keď našou snahou nie je premeniť to na komerčné podujatie. Na týchto trhoch nenájdete klasických jarmočných predavačov. Náklady na podujatie sú ročne okolo milióna 200 tisíc korún, ziskoví nie sme, z mestskej kasy doplácame na EĽRO ešte zvyčajne takých 300 tisíc korún. Ale nepochybujeme o zmysle celej akcie,“ povedal. V Kežmarku sa tento rok okrem remeselníkov zo Spiša, Šariša, Liptova, Zemplína, Hornej Nitry a ďalších regiónov predstavili aj ľudoví výrobcovia z Čiech, Poľska, Belgicka, Maďarska a Welsu. Záujem výrobcov o ojedinelý festival narastá, kapacitné možnosti organizátorov nestačia. Už tohto roku sa objavili drobné problémy s osem rokov starými, štýlovými drevenými stánkami. Potrebovali by opravy, na niektorých vypadávajú dielce, ich rozšírenie o nové kusy by pomohlo dostať do Kežmarku viac remeselníkov, prezentujúcich remeslo európske i ľudové.