BEÁTA OVŠONKOVÁ, Poprad: „Prilákala ma sem zvedavosť, bola som aj minulý rok a nevedela som sa dočkať, kedy bude EĽRO znovu. Páčia sa mi výrobky z dreva, zo šúpolia, vlastne všetko, čo tu remeselníci ukazujú. Obdivujem takých šikovných ľudí a nikde inde nemám príležitosť vidieť, ako sa takéto výrobky robia. Určite prídem aj na budúci rok.“

PAVLA KONCOVÁ, Martin: „Pokiaľ mi to čas dovolí, chodievam sem pravidelne. Neviem, či ma tu môže ešte niečo prekvapiť, ale mám rada atmosféru tohto mesta práve počas trhov. Pripomína mi to detstvo na vidieku, keď nebolo neobvyklé vidieť drotára plátať hrnce či rezbára dlabať korýtko. Rada sa kochám rôznymi miniatúrnymi hlinenými ozdobami, vlastne si tu robím zásoby vianočných darčekov pre priateľov. Páči sa mi aj využitie nepochybne atraktívneho hradného nádvoria na toto podujatie.“

RODINA TACWINSKÁ, Krakov: „ Sme tu náhodou, lebo dovolenkujeme v Tatrách. Prišli sme si pozrieť Kežmarok a našli sme tu staré historické remeslá. Je to tu veľmi pekné, neľutujeme, že sme zmenili program. Aspoň deti vidia, ako sa kedysi robilo a že nie za všetkým je automatická práca strojov.“

SILVIA GEMZOVÁ, Kežmarok: „Na EĽRO chodím pravidelne, lebo mám rada svoje rodné mesto a mám rada folklór. Najviac sa mi páčilo vystúpenie mladých miestnych divadelníkov v noci na hrade, páči sa mi, čo urobili a ako do toho zakomponovali históriu mesta. Ale musím vysloviť aj isté sklamanie z tohtoročných programov. Podľa mňa veľa priestoru dostali remeselníci, ktorí robia drobné veci, a teda je to pre nich zárobok. V sprievodných programoch je málo skutočného folklóru, chýbajú mi tu kvalitné súbory z Podpoľania, z východného Slovenska, nechápem, prečo európsky folklór reprezentujú hneď dva poľské súbory… Asi najlepší folklór tu prezentovali Peruánci, ale preboha, kde na mape Európy je Peru? Zaujímalo by ma tiež, čo majú spoločné s ľudovými tradíciami mená ako Vacvalová, Andráši, Haščáková, Paveleková… Teda, chvála ich umeniu, ale čo robia na takomto podujatí? Som síce mierne sklamaná, ale budem tajne dúfať, že o rok to bude lepšie.“

ANDREA KORENKOVÁ, Švábovce: „Na EĽRO som bola po prvý raz. Prekvapilo ma, že hneď pri vstupe cez bránu od mesta boli po jednej strane stánky so sladkosťami, cukrovinkami, nie však s ľudovými či národnými jedlami. Ľudové remeslá boli zastúpené asi z každej oblasti. Každý si tam mohol popásť oči a rozohriať dušičku. Zdalo sa mi len, že je tam veľmi málo mladých remeselníkov. Bola by škoda, keby to krásne, čo ruky dokážu vytvoriť, vymrelo s odchádzajúcou generáciou. Bola som aj na nočnej prehliadke hradu. Divadelníci podali vynikajúci výkon, umocnený dobovými kostýmami, kulisami a hudbou. To bol nezabudnuteľný a dojímavý zážitok.“ (kim)