Mesto Kežmarok vo východnej časti Podtatranskej kotliny odvekov patrilo k významným spišským sídlam. Ojedinelou je jeho stredoveká meštianska architektúra, renesančná radnica so zvonicou, kostol sv. Kríža či slávne kežmarské Lýceum. V ňom študovali i mnohí slovenskí literáti, S. Chalupka, P. O. Hviezdoslav, J. Kráľ, M. Kukučín a iní. Lyceálna knižnica so 150 tisícami zväzkov kníh patrí k najväčším historickým školským knižniciam na Slovensku. K stavebným dominantám mesta patrí aj hrad s vežami a zachovanými hradbami. V roku 1950 bol Kežmarok vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Kežmarok ako slobodné kráľovské mesto sa mohol popýšiť viacerými privilégiami. Miestni historici našli doklady o existencii 36 samostatných cechov - uzavretých remeselných spoločenstiev. Prísne pravidlá určovali, kto sa môže stať učňom, vopred vylučovali deti katov, šarhov a hrobárov. Po učňovských rokoch nastupovali tovariši na vandrovku po svete a len potom mohli pristúpiť k majstrovskej skúške. Po nej budúci majster vychystal bohatú hostinu, zariadil si dielňu a do roka sa musel oženiť.
K najstarším cechom na území dnešného Kežmarku patril zámočnícky, existoval už v roku 1443. Po týchto majstroch sa zachovali ozdobné vývesné štíty, ale aj pracovné nástroje a výrobky. K ďalším tradičným remeselníkom v meste patrili súkenníci, „taškári“ a sedlári. O slávu mesta sa pričinili aj zlatníci, farbiari a ihlári. Z dielne kežmarských stolárov sa zachovali sánky z 18. storočia a na šikovnosť kolesárov poukazuje unikátny drevený bicykel. Početnosťou v Kežmarku vynikal cech garbiarov, dodnes je po nich pomenovaná ulica v meste.
K sprievodným podujatiam tohtoročného trhu remesiel patril aj bohatý kultúrny program s vystúpeniami folkloristov, divadiel i šermiarov. K atrakciám patrili tradičné jazdy na poníkoch, streľba z luku, filatelistické prekvapenia a úplnou novinkou na pôde EĽRO boli šachové stretnutia na hradnom nádvorí. Pôvabné dievčiny na veľkorozmernej šachovnici zápolili s figúrami vysokými tesne nad kolená. Zraky zvedavcov však lákali aj produkty Hotelovej akadémie Otta Brucknera v Kežmarku. Budúci hoteliéri sa pýšili vlatnými špecialistami, letnými šalátmi i miešanými drinkmi, najvyhľadávanejšími z ich dielne boli ovocné koláče. (kim)
