Autorský štáb muzikálu Šakalí léta sa po retrokomédii z konca 50. rokov o nástupe vlny rock and rollu v Čechách pustil do rovnakého žánru o dekádu neskôr. Film Pelíšky, ktorý začal na Barrandove nakrúcať režisér Jan Hřebejk, sa odohráva na konci 60. rokov a výrazné herecké obsadenie tvoria Miroslav Donutil, Simona Stašová, Boleslav Polívka, Stella Zázvorková i Emília Vášáryová. „Šakalí tím“ dopĺňajú scenárista Petr Jarchovský, kameraman Jan Malíř a autor hudby Ivan Hlas. Snímku (čiastočne postavenú na motíve z humornej knižky Petra Šabacha s nezvyčajným názvom Hovno hoří, z ktorej vybrali pasáž týkajúcu sa autorovej mladosti a jeho súbojov s otcom-vojakom) charakterizujú ako príbeh o rodičoch a deťoch, o traumách a ‘trapasoch‘ z detstva a dospievania. Zachytiť atmosféru doby pomáhajú dekorácie v drevenom barrandovskom ateliéri číslo štyri. „Ten priestor má pre nás veľkú charizmu. Skutočne sa v ňom preháňali tie Adiny Mandlové, Lídy Baarové a Oldřichovia Noví,“ uviedol Jarchovský.
Celovečerný projekt Vlastimil Brodský - poslední dobrý rodák má pred sebou spevák a herec Ondřej Havelka, ktorý si už rolu režiséra odskúšal na niekoľkých hudobných videoklipoch či portrétoch golfového hráča Alexandra Čejku a opernej sólistky Magdaleny Koženej pre spoločnosť Febio. „Brodského život je sám osebe veľký príbeh, a tak nechcem vymýšľať žiadny originálny spôsob, ako ho prerozprávať. Chystám sa hodiny presedieť v archíve nad jeho filmami. Zostrihané ukážky prepoja štylizované sekvencie, ktoré budú vizualizovať hercove názory a postoje,“ prezrádza Havelka. Časť nakrúcania podľa vlastného scenára realizoval už koncom júna, pokračovanie je naplánované na začiatok septembra. V kinách by sa mal film objaviť na prelome marca a apríla 1999. Má ambíciu nadviazať na najlepšie tradície českého strihového dokumentu. Na rozdiel od historických portrétov Oldřicha Nového či Jaroslava Marvana však zobrazí osobu žijúcu, stále energickú, vo svojej osobitosti nežnú i sebaironickú, vylučujúcu podľa vlastných slov akékoľvek úsilie o „dokument v štýle pomníka či pietneho bronzového poprsia“. Už od začiatku diskusií nad projektom sa dostala do popredia snaha o intímne, zábavné a možno aj protikladné poňatie v štýle „dokumentárnej drámy“.
