BRATISLAVA (SITA) - Nafta, a.s. Gbely, vykázala za prvý polrok čistý nekonsolidovaný zisk 130,445 mil. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka, keď zisk po zdanení predstavoval 220,227 mil. Sk, znamená pokles o 40,7 %. Pri základnom imaní 3,230 mld Sk tak polročný zisk na akciu dosiahol 40,30 Sk v porovnaní s 68,1 Sk na akciu v roku 1996. Pritom ešte za prvé tri mesiace spoločnosť vykázala čistý zisk 200,325 mil. Sk a za celý uplynulý rok dosiahol čistý zisk 317,826 mil. Sk, teda 98,4 Sk na akciu. Hospodárenie Nafty tak pokračuje v klesajúcom trende, ktorý naštartoval v roku 1996 a vyvrcholil práve v minulom roku.

Podľa päťročného obchodného plánu Nafta plánuje dosiahnuť v tomto roku hrubý zisk 688 mil. Sk. Klesnúť by mal ešte v roku 1999 na úroveň 672 mil. Sk a už v roku 2 000 by mal narásť na 916 mil. Sk, pričom v roku 2002 by mal dosiahnuť 1,239 mld Sk. Dôvodom poklesu minuloročného zisku bola podľa predstaviteľov podniku štrukturálna zmena v tvorbe výkonov. „Vo výkonovej oblasti sa v roku 1997 nenachádzajú obraty vychádzajúce z jednorazových finančných obchodov a v podstatne nižšej miere aj aktivácia sond,“ uviedli. K zníženiu hospodárskych výsledkov prispel aj pokles ťažiteľných zásob zemného plynu a ropy. Pritom treba poznamenať, že v období rokov 1993-1996, keď dosiahnutý výsledok tvoril čistý zisk na akciu v rozmedzí od 140 Sk do 180 Sk, už pretrvávala tendencia poklesu ťažby uhľovodíkov. „Výrazné zisky v istých obdobiach fungovania Nafty boli dané inými aktivitami, ktoré spoločnosť vykonávala. Dnes tieto aktivity jednoducho nie sú a ich výpadok sa prejavil,“ zaznelo z úst generálneho riaditeľa spoločnosti Juraja Grebáča.

Za uplynulý rok došlo v Nafte aj k nárastu celkovej zadlženosti z 12,5 % v roku 1996 na 30,3 %. Cudzie zdroje tak vzrástli z hodnoty 920,407 mil. Sk na 2,939 mld Sk na konci uplynulého roka. Prvý polrok nepriniesol žiadnu korekciu, keďže objem cudzích zdrojov narástol na 3,510 mld Sk, čo znamená celkovú zadlženosť 34 %. Úverová zaťaženosť sa k ultimu roka zvýšila na 34,3 %, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje 2,285 mld Sk. Za prvý polrok 1998 Nafta prijala nové úvery, keď ich výška vzrástla na 2,762 mld Sk, čo predstavuje úverovú zaťaženosť 41 %. Ešte v roku 1996 tvorili bankové úvery len 487,748 mil. Sk. Dlhodobý obchodný plán, podľa ktorého by úverová zaťaženosť mala klesnúť na 5% v roku 2001 a mierne vzrásť v 2002, tak v kontexte doterajších údajov vyznieva dosť optimisticky.

Po celé obdobie rokov 1993-1996 dosahovala Nafta nízku mieru celkovej zadlženosti ako i úverovej zaťaženosti. Cudzie zdroje sa na pasívach spoločnosti v roku 1994 podieľali len 14 %. Na konci roku 1995 vzrástli len nepatrne a v nasledujúcom roku dokonca mierne poklesli. V minulom roku po prvýkrát po permanentnom období rastu poklesli aj výkony o 22 % na úroveň 3,593 mld Sk. Zároveň o 19 % poklesli aj náklady na 3 mld Sk. Medziročný nárast výkonov v roku 1995 a 1996 predstavoval takmer 21 % zvýšenie na 4,586 mld Sk a podobná situácia sa objavila aj pri nákladoch, ktoré v roku 1996 stúpli o 36 % na 3,697 mld Sk.

V rokoch 1998 - 2000 plánuje Nafta preinvestovať 7,153 mld Sk a na geologický prieskum vynaložiť 3,1 mld Sk. Predpokladá sa, že na financovaní by sa mali podieľať renomované zahraničné bankové domy, pričom zdroje použité na tieto zámery by nemali presiahnuť celkovú zadlženosť do výšky 35 %. Či však bude Nafta schopná financovať tieto zámery z vlastných prostriedkov a neprijať ďalšie úvery, aby splnila stanovený cieľ zadlženosti, je vzhľadom na klesajúci výsledok hospodárenia otázne. Prinajmenšom zarážajúca je aj výška investícií do roku 2004, ktorá by mala dosiahnuť 30 mld Sk, keďže trojnásobne prevyšuje bilančnú sumu Nafty. Na druhej strane teba upozorniť, že príjmy zo zásobovania zemného plynu tvoria viac ako 50% celkových tržieb a každý nový zásobník by mal teda významne prispieť k tvorbe zisku.

Na cene akcií Nafty sa najväčšou mierou podpísala jej samotná privatizácia. Kým v období pred privatizáciou sa pohybovala cena v rozmedzí od 2 000 Sk do 2 200 Sk, po nej došlo nielen poklesu ceny Nafty, ale aj k celkovému oslabeniu kapitálového trhu. Zlom v dovtedajšom pozitívnom vývoji potvrdili aj ceny ostatných významných emisií a k úrovni pred privatizáciou sa slovenský kapitálový trh doteraz nedopracoval. Ultimum minulého roka priniesol pre Naftu nárast na 1 325 Sk, avšak už január tohto roka zmaril nádeje na dosiahnutie niekdajšej úrovne a opätovný vzostup aspoň na 1 500 Sk. Dôvodom boli práve správy o zhoršení fundamentálnych ukazovateľov, na ktoré zareagoval trh poklesom až na úroveň pohybujúcu sa okolo 800 Sk. Hlboká kríza kapitálového trhu vrcholiaca práve v polovici tohto roka priniesla utlmenie obchodovania so všetkými významnými emisiami a výrazný pokles cien v prípade Nafty až na úroveň 450 Sk. Ďalší vývoj tejto emisie bude naďalej zrejme silne závislý nielen od fundamentálnych výsledkov, ale aj od celkovej úrovne slovenského kapitálového trhu a možnosti jeho nápravy.

Nafta Gbely sa pretransformovala v úvode roka na spoločnosť holdingového typu a dcérske spoločnosti sú zo 100% vlastnené súčasnou Naftou Gbely. Na báze pôvodných závodov tak vznikli stopercentné dcérske akciové spoločnosti Nafta Stroj, Nafta Gaz, Nafta Východ, Nafta Záhorie a Nafta ID. Vlastníkom najväčšieho, 45-percentného balíka akcií, bola k 1. aprílu 1998 spoločnosť Druhá obchodná. Ďalšími akcionármi sú Chase Nominees Limited s 7 % akcií Nafty, 7 % vlastní Všeobecná úverová banka a majiteľom a 7 % akcionárom je aj Creditanstalt-Bankverein vo Viedni. Takmer 7-percentný balík vlastní aj Slovenský plynárenský priemysel, š. p. Podľa slov generálneho riaditeľa SPP Jána Duckého má táto spoločnosť záujem o kúpu, prípadne kapitálovú účasť na rekonštrukcii podzemných zásobníkov plynu Gajary 1, 2 a 3. Alternatívou je vytvorenie spoločného podniku Nafty s SPP, resp. tiež so spoluúčasťou francúzskeho Gaz de France.