veľa neurobila. Daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov sa zvýšilo, vzrástla aj administratívna náročnosť podnikania. Bolo prijaté množstvo zákonov založených na subjektívnom rozhodovaní, ktoré zvýhodňujú veľké giganty a privatizátorov. Pre agentúru SITA to povedal líder Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov (ÚŽPR) Pavol Prokopovič.
Väčšina vládou proklamovaných opatrení na podporu MSP je podľa neho len deklaratívna a existuje len na papieri. Ako P. Prokopovič uviedol, jedným z takýchto krokov je aj prijatie zákona o Slovenskej živnostenskej komore (SŽK). „Pre jej vznik vláda a parlament síce vytvorili právny rámec, odmietnutím návrhu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) na povinné členstvo však jej budúcnosť značne sťažili. Primerané postavenie vo vzťahu k okoliu a teda aj orgánom štátnej správy nadobudne SŽK až vtedy, keď bude mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky,“ poznamenal.
Zdôraznil, že v prípade povinného členstva by postačovalo, keby približne 240 tisíc registrovaných živnostníkov v SR platilo členský poplatok 100 Sk ročne. Predstavovalo by to ročne 24 mil. Sk, teda vyše 300 tis. Sk pre každý okres, resp. okresnú organizáciu.
Hlavnú úlohu živnostenskej komory vidí P. Prokopovič okrem zákonom deklarovanej oficiálnej úlohy v prevzatí kompetencií živnostenských oddelení okresných úradov týkajúcich sa vydávania a rušenia živnostenských oprávnení.
Podľa zákona sa SŽK zriaďuje za účelom ochrany záujmov podnikateľov, potreby partnerstva a prezentácie záujmov združení podnikateľov a podnikateľských zväzov voči vláde SR, ústrednému orgánu štátnej správy pre živnostenské podnikanie, živnostenským úradom a ďalším orgánom. Celkový finančný dosah vládneho návrhu na štátny rozpočet predstavuje 500 tis. Sk. Ministerstvo financií SR odsúhlasilo účelové vyčlenenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v uvedenej výške.
