Americký autor William Gibson začal svoju spisovateľskú dráhu skvele a zároveň trochu nešťastne. Jeho prvý román Neuromancer (1984) sa stal klasikou modernej svetovej literatúry, získal najvyššie ocenenia v žánri science fiction a vytvoril vplyvný subžáner cyberpunk. Gibsona však dostal do ťažkej situácie, pretože pokračovať s rovnakým úspechom pri ďalších knihách bolo nemožné. Nakoniec prevážili zákonitosti populárnej kultúry a Gibson, hoci sa najskôr vzpieral, sa ocitol pod tlakom vydavateľov, ktorí si priali pokračovania. V 80. rokoch tak vznikli dva voľne nadväzujúce romány a ďalší, napísaný spolu s Bruceom Sterlingom. Ani jedným z nich Gibson nedosiahol kvalitatívnu úroveň prvotiny. V 90. rokoch, keď sa už zdalo, že sa autorsky vyčerpal, však v roku 1993 vydal nový román Virtual Light, ktorý práve vyšiel v českom preklade.

Základom románu Virtuální světlo sa stala Gibsonova poviedka Skinnerova izba, v ktorej sa po prvýkrát objavil fascinujúci motív mosta Golden Gate v San Franciscu, obsadeného bezdomovcami a premeneného na útočisko najchudobnejších, ktorí s pomocou moderných technológií bojujú o svoje miesto v spoločnosti. Virtuální světlo je prvou knihou, v ktorej sa Gibson priklonil k realistickejšiemu zobrazovaniu sveta a definitívne sa rozišiel s komerčne doslova vypredaným cyberpunkom. Po prvýkrát sa dokonca rozhodol pre presnejšie časové určenie deja, ktorý zasadil do najbližšej budúcnosti, do roku 2005, čím v druhom pláne búra mýtus staršej science fiction o 21. storočí ako veku dokonalej civilizácie. V románe nájdeme všetky charakteristické znaky Gibsonovho autorského rukopisu, tentoraz však kreatívne inovované a zbavené jazyka informatiky: technicistická imaginácia, lyrizovaný jazyk popkultúry, fascinujúci zmysel pre detail. Kompozične je román vybudovaný na dvoch paralelných dejových líniách. Jednou je príbeh Berryho Rydella, bývalého policajta, ktorý sa postavil proti svojim zamestnávateľom, a Chevette Washingtonovej, ktorej zdanlivo drobná krádež v hoteli nečakane zmení život. Druhou líniou je príbeh Skinnera, jedného z prvých bezdomovcov na moste, a Yamazakiho, študenta antropológie z Ósaky, ktorý skúma sociálnu štruktúru sveta epochy fin de siecle. Množstvo originálnych motívov - nový nacionalizmus, mediálne sekty, panika spojená s vynájdením lieku na vírus HIV, prírodné i ekonomické katastrofy v najvyspelejších krajinách sveta - nabáda chápať Virtuální světlo aj ako román priestoru, pretože deskripcia prostredí a udalostí v nich tentoraz Gibsona nezaujímajú z hľadiska technologického, ale predovšetkým sociálneho a kultúrneho.

Hoci Gibson viackrát poprel inšpiráciu americkou drsnou školou, Virtuální světlo jednak svojím situovaním do San Francisca, detektívnou zápletkou, ale predovšetkým ironickým humorom nabáda k porovnaniu s Chandlerom, Hammetom a ďalšími. Strhujúca pointa, dokazujúca paranoické vzťahy v štruktúre informačnej spoločnosti, kruto ironický pohľad na súčasnú Ameriku, odvážne pertraktovanie tabuizovaných tém ekonomicko-politickej korupcie, AIDS či drog, ale hlavne precízna práca s každou vetou textu dokazujú, že z amerických autorov mal na Gibsona najväčší vplyv Thomas Pynchon. Gibson opäť dokázal, že science fiction chce byť a v súčasnosti už aj je rovnako vážnou literatúrou ako takzvaný mainstream. Virtuální světlo patrí k absolútne najlepším textom, ktoré zo súčasnej svetovej literatúry máme možnosť čítať.

Po dvoch škandalózne nekvalitných prekladoch Gibsonových kníh Hrabě Nula a Zběsilá jízda malo s románom Virtuální světlo vydavateľstvo Návrat väčšie šťastie. Hoci sa v preklade Š. Bartesovej občas vyskytuje kopírovanie anglickej syntaxe a viackrát sa v texte objavuje aj viacnásobné používanie rovnakého slova v odseku, či zbytočné hromadenie spojok, celkovo jej preklad možno označiť za vydarený. Aj napriek gýčovej obálke Luisa Roya môže byť Virtuální světlo už v auguste horúcim kandidátom na prekladovú knihu roka.

MICHAL HVORECKÝ

(Autor je spolupracovníkom SME.)