Pre bežného občana pôsobí bonmot "Všetko má svoju cenu" ako zveličovanie významu peňazí. Skutočnosť však takmer každého z nás tlačí k poznaniu, že skutočne všetko má svoju cenu. V minulom týždni sa o tom mohli presvedčiť takmer všetci hneď trikrát. Tí, ktorí akútne potrebovali nejaké lieky akurát vo chvíli, keď boli lekárne zatvorené z dôvodu protestu, zistili, že ľudské zdravie (a veľmi pravdepodobne aj ľudský život) začína stále viac a viac závisieť od peňazí, ktoré chýbajú slovenskému zdravotníctvu. Tí, ktorí sledujú vývoj udalostí okolo Slovenskej poisťovne, zistili, že sa mohli zúčastniť navyšovania základného imania v podniku, ktorý nepovažoval za potrebné oznámiť, aký je jeho hospodársky stav, teda neposkytol základné informácie o hodnote, ktorú noví akcionári môžu "kúpiť". A nakoniec tí, ktorí sledovali správy STV, sa dozvedeli, že pravdepodobne najpodozrivejšiu privatizáciu robila vláda Jána Čarnogurského.
Vo všetkých týchto prípadoch však v pozadí zaznieval jeden významný problém - nedostatok informácií o skutočnom stave, skutočných príčinách tohoto stavu a veľmi pravdepodobných dôsledkoch takéhoto stavu. Každého z nás začínajú trápiť otázky ako: "Prečo nechcú informovať? Koľko vlastne stojí informovanie o stave zdravotníctva, Slovenskej poisťovne, Fondu národného majetku SR? Koľko strácame tým, že nedostávame úplné a pravdivé informácie o niektorých mimoriadne významných inštitúciách či udalostiach?" Zrejme sa dá aspoň približne určiť, aké drahé je informovanie o stave nejakej inštitúcie, ktorá musí platiť svoje informačné oddelenie a takisto sa dá približne určiť cena služieb novinárov, ktorí o udalostiach informujú. Podstatne náročnejšie, ak nie priam nemožné, je určiť straty z neinformovanosti, kde je jasné len jediné - z neinformovanosti vznikajú straty. Informácie totiž patria nielen k právam občanov plynúcim z Ústavy SR, ale patria aj k bohatstvu každého vlastníka a občana, teda k bohatstvu celého Slovenska. Bohatstvo krajiny sa totiž nemeria bohatstvom najbohatších, ale ako súhrn bohatstiev všetkých občanov a štátu ako celku. O právnom význame informácií svedčí aj skutočnosť, že podľa slovenských zákonov patrí medzi trestnú činnosť zneužívanie neznalosti či zavádzanie nepravdivými informáciami. O ekonomickom význame informácie sa môže každý presvedčiť sám na sebe, ak príde do obchodu kupovať napríklad topánky. Asi úplne každý najprv pozerá na ich vzhľad, veľkosť, skúša ich kvalitu, poprechádza sa v nich a až potom sa rozhoduje o nákupe či zmene predajne. Každý z nás považuje za samozrejmé, že pri kúpe topánok za niekoľko sto až niekoľko tisíc korún chce byť dobre informovaný o ich vlastnostiach.
V prípade slovenského zdravotníctva, Slovenskej poisťovne či Fondu národného majetku SR ide o miliardy korún a pritom sa vývoj v týchto inštitúciách bude dotýkať každého občana. Akú platíme a ešte zaplatíme cenu za to, že nemáme prístup k dostatočnému množstvu informácií? Len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako časti problému zdravotníctva chýba na zaplatenie lekárňam približne 1,36 mld Sk, čo na každého pracujúceho občana dáva zhruba 500 Sk, ktoré možno budeme musieť platiť prostredníctvom daní. Problémy v Sociálnej poisťovni sú približne 20-krát väčšie, v Slovenskej poisťovni je majetok nad hranicou 30 mld Sk a vo FNM SR je to niekoľko desiatok miliárd slovenských korún.
Autor: XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r.o. Bratislava
