Každý rok svetové ceny pšenice po jej zbere klesnú, ale tohoročná úroveň cien je v porovnaní s predošlými rokmi výrazne nižšia. Svetové ceny boli ovplyvnené jej nadúrodou v USA. Tam sa tento rok urodilo najviac pšenice od roku 1990, čo stlačilo jej ceny v niektorých prípadoch až pod úroveň 100 dolárov za tonu. V sezóne 1995/1996 priemerná predajná cena americkej pšenice bola 167 USD za tonu, vtedy u nás vznikla aféra s exportom pšenice a slovenským roľníkom vtedy Štátny fond trhovej regulácie ponúkal za pšenicu iba 3700 Sk za tonu. Svetové zásoby pšenice sa po tohoročnej žatve majú zvýšiť v porovnaní s vlaňajškom o vyše 20 %. V krajinách EÚ bol celkove zaznamenaný pokles úrody pšenice. Naproti tomu v Maďarsku je pšenice prebytok, doteraz sa tam zožalo 5 mil. ton pšenice, z nej sa už časť podarilo exportovať, najviac do Talianska, nasledoval Egypt, Bosna a Rusko. Už v máji sa podľa správ TASR v Maďarsku uvažovalo o exporte 1,2 mil. ton pšenice. Pred žatvou v júni tesne po maďarských parlamentných voľbách maďarskí agrárnici upozornili budúceho premiéra Viktora Orbána, aby štát podporil trh s obilím štátnymi nákupmi. Orbán pomoc sľúbil, ale upozornil, že na nákup obilia štátny rozpočet nemá dosť peňazí. Tento rok sa očakáva rekordná úroda pšenice aj v Poľsku až 9,3 mil. ton, čo je o 1,1 mil. tony viac ako vlani. Ale vysokokvalitnú potravinársku pšenicu Poľsko dováža, čo sa stretáva s nevôľou poľských roľníkov, ktorí sa odhodlali na záškodnícke akcie, pri ktorých vysypali na pohraničných priechodoch desiatky ton importovanej pšenice.
SPPK počká, či sa
uzatvoria kontrakty
Žatva je na Slovensku už za polovicou, avšak poľnohospodári väčšinou nepredávajú obilie od kombajna, ale ho čistia, prípadne dosušujú, povedal Albín Marenčík, riaditeľ odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pre SME. Na otázku o situácii v predaji pšenice od prvovýrobcov Marenčík povedal, že SPPK bude sledovať, či prvovýrobcovia s mlynmi a poľnonákupmi pouzatvárajú do 20. augusta zmluvy o nákupe hustosiatych obilnín z tohoročnej úrody. Ak by prevyšovala ponuka týchto obilnín, mal by zasiahnuť Štátny fond trhovej regulácie, ten by formou štátnych intervenčných nákupov vykúpil 50 až 100 tisíc ton pšenice. Albín Marenčík povedal, že u nás teraz začala konkurovať maďarská pšenica, ktorá je kvalitná a je snaha ju doviezť. Pritom nie je veľa možností, ako sa ubrániť dovozu pšenice, lebo jej dovoz sa reguluje iba automatickými licenciami, ktoré v podstate dovoľujú doviezť pšenicu každému, kto zaplatí clo a dovoznú prirážku a jeho pšenica spĺňa kvalitatívne parametre. Clo na pšenicu u nás je podľa Marenčíka 23 %, pritom EÚ uplatňuje dovozné clo 150 %. Marenčík pripomenul, že nákupu vybraných obilnín by mali pomôcť verejné sklady. Koncom minulého týždňa bolo vydaných 37 licencií na verejné sklady, ich kapacita bola spolu 600 tisíc ton. Marenčík poznamenal, že ani verejné sklady nevyriešia všetky problémy s nákupom úrody. Pri kŕmnej pšenici prebiehajú vzájomné zápočty záväzkov a pohľadávok medzi prvovýrobcami a spracovateľmi. Poľnonákupy spracovávajú pšenicu na krmivá pre hospodárske zvieratá. Na financovanie hustosiatych obilnín sa má tento rok uvoľniť celkom 3 mld Sk, z toho 1,6 mld zmenkovým spôsobom, doplnil Marenčík.
Bonifikácia od ministersva
zvýhodní financovanie
Podľa riaditeľa spoločnosti Belar Group, a.s. Bratislava, Ľudovíta Pósu, ktorá vlastní 11 verejných skladov, o prefinancovanie skladiskových záložných listov prejavia záujem aj zahraničné subjekty. Celkové zdroje bánk by podľa Pósu mali stačiť na prefinancovanie 600 až 800 tisíc ton obilnín v závislosti od dĺžky financovania. Do hry by malo vstúpiť ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré by malo bonifikovať úroky platené ukladateľmi pšenice za financie získané proti založeniu skladiskových listov. Na tento účel sa má podľa Pósu použiť 250 mil. Sk. Pri miere bonifikácie vo výške 10-percentných bodov na dobu pol roka by sa mohli bonifikovať úvery v objeme 5 mld Sk. Pósa pripomenul, že v zahraničí sa prefinancuje cez verejné sklady 50 a 60 % úrody obilnín. Na Slovensku by sa podľa Pósu mohlo vo verejných skladoch už tento rok uskladniť najmenej 1 mil. ton obilnín. Na Slovensku sa tento rok očakáva úroda obilnín v objeme 3,9 mil. ton.
Zúčtovacie stredisko BMKB
prefinancovalo ďalšie obilie
Zúčtovacie stredisko Bratislavskej medzinárodnej komoditnej burzy, a.s., (ZÚ BMKB) koncom júla oznámilo, že získalo od bánk peňažné zdroje v objeme 125 mil. Sk, ktorými prefinancuje doručiteľom skladiskových záložných listov - ukladateľom určených obilnín ich úrodu. Do konca minulého týždňa ZÚ BMKB takto prefinancovalo vyše 22 tisíc ton obilnín. Podľa pravidiel vydaných ZÚ BMKB po prevzatí skladiskového záložného listu možno prefinancovať pšenicu potravinársku a kŕmnu, raž potravinársku, jačmeň kŕmny a kukuricu kŕmnu v rozpätí 2100 až 3000 Sk za tonu. Minimálne množstvo obilnín, pri ktorom možno uzavrieť zmluvu o prefinancovaní skladiskového záložného listu, je 100 ton. Maximálna dĺžka splatnosti takéhoto úveru je 180 dní, minimálna 60 dní. BMKB má právo obchodovať so pšenicou, na ktorú získala práva v dôsledku prevzatia skladiskového záložného listu. Na BMKB sa môžu uskutočniť aj priame obchody podľa pokynov ukladateľa, pritom predávajúci platí poplatok 0,15 % z hodnoty kontraktu.
