ctvo Spojených štátov amerických na Slovensku, "na všetkých amerických veľvyslanectvách na celom svete bol po bombových útokoch vo východnej Afrike zavedený režim zvýšenej bezpečnostnej ochrany a výnimkou v tomto smere nie je ani veľvyslanectvo v Bratislave, ktoré prijalo príslušné opatrenia v súvislosti s danou situáciou". Na otázku našej redakcie, či má veľvyslanectvo
nejaké informácie v súvislosti s možnými teroristickými útokmi, namierenými aj proti zastupiteľským orgánom USA v Európe, konkrétne v Bratislave, pre SME jeho tlačový úrad odpovedal, že "veľvyslanectvo sa k tejto otázke nemôže vyjadriť". Veľvyslanectvá v Keni a v Tanzánii boli však podľa niektorých odborníkov vybraté ako
cieľ útokov teroristami práve preto, že nespĺňajú všeobecne platné bezpečnostné kritériá, ktoré americká strana prijala ešte v 80. rokoch po útoku na sídlo amerických jednotiek v Bejrúte. Podľa nich by mali byť veľvyslanectvá umiestnené v budovách vzdialených najmenej 100 stôp (asi 33 metrov) od komunikácií a chránené masívnymi železobetónovými múrmi vo výške približne 2,7 metra. Pre súčasné bratislavské sídlo veľvyslanectva na Hviezdoslavovom námestí je splnenie týchto kritérií takmer nemožné. Veľvyslanectvo USA však nateraz potvrdilo, že "neexistujú plány na presťahovanie komplexu bratislavskej ambasády", ktorá však na druhej strane "prijme bezpečnostné opatrenia, zodpovedajúce jej súčasnej polohe". Popri mnohých iných faktoroch odborníci tvrdia, ža výbuch v Dar es Salaame mal v porovnaní s nairobským omnoho menšie ničivé účinky práve preto, že tamojšie sídlo veľvyslanectva odkúpili USA od Izraela, ktorý má bohaté skúsenosti s terorizmom. Tomu zodpovedá aj samotná konštrukcia budovy, ktorá bola pôvodne postavená ako izraelské veľvyslanectvo v Tanzánii.
Autor: SME - jk
