Bývalý spolkový prezident Richard von Weizsacker povedal v máji, že nemeckí postkomunisti by sa mohli, keby sa strana zriekla komunistickej minulosti, stať v budúcnosti partnerom nemeckých demokratických strán. Vyhlásenie vyvolalo všeobecnú kritiku. Teraz napísali nemeckí postkomunisti Richardovi von Weizsackerovi list, ktorý podpísali predseda Demokratickej strany socializmu (PDS) Lothar Bisky, predseda poslaneckej skupiny v Spolkovom sneme Gregor Gysi a predsedovia všetkých piatich krajských organizácií PDS vo východnom Nemecku. V liste ubezpečujú, že sa PDS nikdy nemieni vrátiť k myšlienke štátnej socialistickej diktatúry. "Mnohí z nás v domnienke veľkých ideálov nesú spoluzodpovednosť za štruktúry potlačovania a prenasledovania tých, ktorí majú iné názory než my. To je naša trvalá morálna zodpovednosť," hovorí sa v liste. Súčasne sa naznačuje, že PDS mieni po voľbách do Spolkového snemu 27. septembra vypracovať nový stranícky program, v ktorom sa chce prihlásiť k demokratickým zásadám ústavy Spolkovej republiky. V doteraz platnom programe PDS z roku 1993 sa nielen požaduje likvidácia kapitalistických výrobných vzťahov, ale program obsahuje aj ospravedlnenia komunistického systému NDR. V utorok urobila PDS ďalší historický krok, keď odsúdila výstavbu berlínskeho múra. "Múr ukázal neschopnosť východoeurópskych socialistických krajín reformovať sa,"
vyhlásil predseda PDS L. Bisky. Vyhlásenie sa viaže na jedno z najsmutnejších rozhodnutí nemeckej histórie, keď 13. augusta 1961 začali stavať múr, ktorý rozdelil nielen Berlín, ale aj vtedajší západný a komunistický svet. Berlínsky múr ovplyvnil počas svojej 28-ročnej existencie životné osudy miliónov ľudí na obidvoch stranách. Nielenže rozdelil rodiny a priateľstvá, ale stal sa aj synonymom smrti. Podľa najnovších zistení zahynulo pri pokusoch o jeho prechod asi 1000 ľudí - štyrikrát viac ako uvádzali oficiálne zdroje. "Ak zoberiete do úvahy, že sa vyšetrovanie ešte musí doplniť, tak konečný počet obetí bude medzi 950 a 1000," vysvetlil Rainer Hildebrandt, šéf osobitnej vyšetrovacej skupiny nazvanej podľa dňa výstavby múra Pracovná skupina 13. augusta.
Podľa politických pozorovateľov za tým všetkým stojí šéf volebnej kampane PDS a jeden z popredných ideológov strany André Brie. V roku 1992 sa musel Brie ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti NDR pod nátlakom verejnosti vzdať funkcie predsedu berlínskej krajskej organizácie PDS. Napriek tomu bol povolaný do celoštátneho vedenia strany. Práve Brie vyslovil obavy, že podľa výskumu verejnej mienky uskutočneného na objednávku PDS nemusí mať strana po voľbách 27. septembra zastúpenie v Spolkovom sneme. Je totiž malá pravdepodobnosť, že prekročí existenčnú päťpercentnú hranicu. Nie je
tiež isté, či PDS získa tak ako pred štyrmi rokmi štyri priame mandáty, ktoré jej pomohli do Spolkového snemu.
Aj keď sa PDS snaží vzbudiť dojem, že nastúpila cestu k demokratizácii, podľa štúdie politológa Martina Langa, ktorú vypracoval pre Nadáciu Konráda Adenauera, nie sú nemeckí postkomunisti schopní integrovať sa do demokratického systému Spolkovej republiky Nemecko. Podľa Langa hodnotí PDS nemecký parlamentarizmus podľa toho, ako by mohol poslúžiť na presadenie jej ideologických cieľov. "Parlament je pre PDS iba hračkou, ktorú používa na to, aby vyvolala nepokoje v politickom a spoločenskom systéme." V štúdii sa ďalej uvádza, že PDS sa pokúša o účasť v krajinských vládach vo východnom Nemecku, aby potom mohla presadzovať svoje politické a ideologické ciele. Súčasne však Martin Lang vyslovuje názor, že by v budúcom Spolkovom sneme nemeckí postkomunisti nespolupracovali ani so sociálnymi demokratmi, ani so stranou Zelených.
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, MIRIAM MRÍZOVÁ
