V prvých rokoch svojej politickej kariéry predseda HZDS pracoval na svojom "image". V poslednom čase pracuje na tom, aby všetkých presvedčil, že jeho imidž stredoeurópskeho Lukašenka je zaslúžený. Všetko, čo v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami urobil, ale aj neurobil, svedčí totiž len o jedinom: Aj keď sa od predsedu HZDS nečaká nič dobré, skutočnosť napokon prevýši aj tie najhoršie očakávania. Novelou volebného zákona najskôr zabránil tomu, aby musel súperiť s päťkoalíciou, a teraz sa snaží svojho najväčšieho volebného konkurenta vyradiť z boja preto, lebo sa prispôsobil jeho deformovaným pravidlám. Na rozdiel od politikov, ktorí rešpektujú demokratické pravidlá hry, Vladimír Mečiar uznáva len jeden princíp - víťazstvo za každú cenu.

Keď pred týždňom denník Pravda zverejnil tajný dokument HZDS o volebnej stratégii hnutia, Augustín M. Húska sa nechal počuť, že nechápe, prečo sa okolo neho dvihol taký krik, keďže materiál obsahuje iba "celkom triviálne úvahy nad všetkým, čo môže nastať počas volebnej kampane". Ako obvykle ani tentoraz podpredseda HZDS nemal pravdu - nešlo totiž iba o úvahy, čo môže nastať počas kampane, ale o to, čo HZDS konkrétne urobí, aby v "neobyčajne tvrdom politickom boji" uhralo lepší volebný výsledok než pred štyrmi rokmi. Nie je celkom triviálne, že tajný materiál nalieha, aby HZDS venovalo osobitnú pozornosť posledným 48 hodinám pred voľbami. Má si vraj pre ne pripraviť "špeciálny scenár činnosti" - pre čas, v ktorom zákon kampaň zakazuje. V ňom sa totiž v paragrafe 23 hovorí: "48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo v neprospech politickej strany alebo kandidáta..." Ak úvahy o tom, ako čo najúčinnejšie porušiť volebný zákon, označil pán Húska za "triviálne", tak zrejme preto, lebo HZDS má práve v tomto druhu "triviality" dlhoročnú a opakovanú prax.

Tajný dokument presne hovorí, čo má hnutie pripraviť: "Musí byť urobený špeciálny scenár, reagujúci na momentálny stav monitoringu. Musia byť vymodelované najrozličnejšie varianty, pôsobiace na psychiku obyvateľstva (tzv. mediálna ˛bomba˛, nečakaná správa, škandál, blasfémia, odhalenie atď.)." HZDS vie, aké je to dôležité - pred štyrmi rokmi sa mu práve takáto mediálna bomba veľmi vyplatila...

"NESCEL SEM ÍT VOLIT..."

Po prvom dni parlamentných volieb v roku 1994 sa podľa reprezentatívnych prieskumov volebné preferencie HZDS pohybovali okolo 30 percent. Konečný výsledok však bol o päť percent lepší - stalo sa tak aj vďaka tomu, že predsedovi HZDS "nedovolili" na prvýkrát voliť...

Hoci tri dni pred voľbami a ešte aj v deň volieb visel na dome, ktorý pán Mečiar udáva ako svoje bydlisko, zoznam voličov, na ktorom on ani jeho rodina neboli zapísaní, chybu vo voličskom zozname nenahlásil, ale vo volebnej miestnosti odohral "etudu" ublíženého a ukrivdeného. Jeho výkriky, že mu urobili "najväčšiu podlosť, aká je vôbec možná", že je to "nehoráznosť, ktorá nemá hádam v Európe obdobu", pozorne zaznamenávala kamera STV. Pritom taká istá "podlosť" a "nehoráznosť" sa pritrafila aj Petrovi Weissovi a Františkovi Mikloškovi - ani oni neboli zapísaní v zoznamoch, ale keď sa legitimovali, dostali volebné lístky a v pokoji odvolili. Presne tak, ako Vladimír Mečiar na druhý raz. Vo večernom spravodajstve STV redaktori Beníková a Kubiš z tejto záležitosti vyrobili srdcervúcu drámu, ktorú im šéfproducent Ladislav Pilz a vtedajší ústredný riaditeľ STV Ivan Stadtrucker dovolili odvysielať. Redaktor SME mohol potom z neďalekého Záhoria hlásiť výrok miestneho rozhorčeného obyvateľa: "Nescel sem ít volit, ale just idem..." I jeho partnerky, ktorá k tomu dodala: "Ja též pújdem, aj kebych mjela skapat."

Slovenská volebná komisia potom okamžite konštatovala: "Tým, že STV odvysielala vyjadrenie lídra jedného politického subjektu a v komentári citovala vyhlásenie Tlačového a informačného útvaru tohto subjektu, porušila paragraf 23 volebného zákona..." Lenže percentá, ktoré HZDS získalo navyše, už hnutiu nik nevzal. Keďže teraz je ústredným riaditeľom STV práve Igor Kubiš, vládne hnutie dostane toľko priestoru pre "mediálnu bombu, nečakanú správu, či odhalenie", koľko len bude chcieť. To, čo sa objaví vo verejnoprávnej televízii dva dni pred voľbami, počas nich i po nich, bude závisieť len od jediného - od toho, čo je v "špeciálnom scenári" vládneho hnutia.

"10 PERCENT SLOVÁKOV

JE OCHOTNÝCH..."

Aj protest HZDS proti tomu, že Ústredná volebná komisia zaregistrovala SDK, reprodukuje základný predvolebný motív hnutia spred štyroch rokov. I dnes, tak ako aj vtedy, HZDS chce zabrániť "volebnému podvodu".

Hoci Krajská volebná komisia v auguste 1994 právoplatne rozhodla, že Demokratická únia splnila všetky náležitosti pre účasť vo voľbách, zástupcovia hnutia v komisii toto rozhodnutie okamžite spochybnili - vraj DU nemá 10-tisíc podpisov na petičnej listine, ktoré by ju oprávňovali kandidovať. Vladimír Mečiar dokonca obvinil volebnú komisiu, že "uvádzala verejnosti vedome nepravdivé údaje". Členovia Krajskej volebnej komisie v Bratislave neskôr zvolali brífing, na ktorom podrobne informovali, že predseda HZDS klame a zavádza. Potvrdili, že volebná komisia fyzicky preverila počet podpisov a konštatovala, že DU splnila zákonom stanovenú podmienku a právoplatne, veľkou väčšinou hlasov, rozhodla o jej registrácii do volieb. Zápisnicu o tom podpísali aj zástupcovia HZDS... Členovia krajskej volebnej komisie od Mečiara žiadali, aby sa im verejne ospravedlnil za urážku na cti, a tiež to, "aby zanechal praktiky osočovania, ohovárania a nepodloženého obviňovania". Stanovisko s touto výzvou podpísalo 15 členov z 21-členného zboru krajskej komisie. Lenže Vladimír Mečiar i jeho hnutie pokojne rozprávali ďalej o "volebnom podvode DU". Predseda HZDS s veľkým dešpektom komentoval fakt, že Demokratická únia získala vo voľbách 246 444 hlasov: Tento počet je vraj "pre nás dôkazom, že až 10 percent Slovákov je ochotných akceptovať zradu a korupciu. Aj to je realita..."

"TO JE ĎALŠÍ

CHORÝ PRVOK..."

Vladimír Mečiar zjavne nechcel realitu, ktorá mu nevyhovovala, akceptovať. Keď protestu HZDS proti volebnému výsledku DU nevyhovel ani Ústavný súd SR, šéf hnutia sa sám seba pred novinármi opýtal: "Čo sa to deje na Ústavnom súde a kde sa má potom človek obrátiť, keď Ústavný súd negarantuje právo?" A sám si aj odpovedal: "My sa cítime už dnes Ústavným súdom poškodení... To je ďalší chorý prvok na scéne."

Náčelník HZDS chcel potom "volebný podvod" DU "riešiť" v parlamente - celkom vážne vyhlasoval, že NR SR môže poslancom "mandáty aj zrušiť". Miroslav Kočnár ešte ako podpredseda ZRS často opakoval, že iba vďaka tejto strane sú poslanci DU ešte v parlamente, lebo Vladimír Mečiar ich chcel z neho vylúčiť... O tom, že išlo o nanajvýš vážnu záležitosť, svedčí aj výrok Jacquesa Santera, predsedu Európskej komisie, ktorý v marci 1995 považoval za potrebné vyhlásiť: "Ústavný súd SR rozhodol, že všetci poslanci slovenského parlamentu boli legálne zvolení, a preto by sa nám prípadné vylúčenie poslancov Demokratickej únie nezdalo právne zdôvodnené." Pán Santer ešte dodal, že ak by k nemu predsa len došlo, Európska komisia i Rada EÚ by museli z toho "vyvodiť dôsledky". Ani potom šéf HZDS ešte nerezignoval, lebo polícia musela fyzicky preveriť pravosť všetkých podpisov na petícii DU. Výsledky, ku ktorým dospela, neboli pre hnutie a jeho predsedu veľmi potešiteľné, pretože vtedajší minister vnútra Hudek sa veľmi rozčúlil, keď zistil, že na Policajnom prezídiu sumarizovali celkový počet právoplatných podpisov. V známom rozhovore s riaditeľom SIS pán Hudek o svojich podriadených povedal: "To vieš, policajti debili". Vladimír Mečiar však dodnes tvrdí, že DU sa dostala do parlamentu nelegitímne...

"JE TO GRANDIÓZNY

PODVOD..."

Tak ako pred štyrmi rokmi aj teraz šéf hnutia dospel k pevnému a nezvratnému presvedčeniu, že musí zabrániť "volebnému podvodu". Vládna koalícia schválila novelu volebného zákona, ktorá fakticky zlikvidovala volebné koalície, čím donútila päť spolupracujúcich subjektov, aby vytvorili volebnú stranu. Vladimír Mečiar na mítingu v apríli 1998 vyhlásil: "Je tu snaha dať dohromady zlepenec politických strán, ktorý sa má nazývať SDK. Je to veľkolepo pripravovaný podvod... SDK v tej podobe, v akej sa utvorila, vlastne má byť strana jednoúčelová - na jedno použitie, ako pohár na napitie, alebo toaletný papier. Zámer je taký, že by tí, ktorí budu kandidovať v SDK, kandidovali pod týmto názvom, v skutočnosti by zostali členmi a funkcionármi materských strán a hneď po voľbách by do nich prestúpili naspäť... Je to grandiózny podvod."

V tomto duchu šéf hnutia napísal aj návrh na Najvyšší súd, aby zrušil rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidačnej listiny SDK a aby ÚVK uskutočnila "registráciu kandidačnej listiny SDK ako koalície". V predvčerajšej relácii STV to vysvetlil tak, ako vždy - dôvodmi nanajvýš ušľachtilými. Vraj chce svojím návrhom zabrániť volebnému podvodu, lebo ak by SDK kandidovala ako strana, "potom budu tí ľudia, ktorí ich zvolia, podvedení, koho to vlastne zvolili, za koho hlasovali". Reči predstaviteľov HZDS, že v prípade SDK "môže ísť o volebný podvod na občanoch", iritujú najmä tých občanov, ktorých by hnutie rado ochránilo pred podvodom. Je to totiž presne ten druh ochrany, akým sa vyznačuje každý totalitný subjekt, ktorý predstiera, že represie robí iba preto, lebo oveľa lepšie ako občan vie, čo je pre občana dobré. Pritom je evidentné, že Vladimír Mečiar nechce uchrániť občana pred podvodom, ale seba pred volebnou porážkou. Ak predvčerom tvrdil, že bude rešpektovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, možno očakávať, že keď mu nevyhovie, bude ho rešpektovať asi tak, ako pred štyrmi rokmi rozhodnutie Ústavného súdu o Demokratickej únii. Náčelník HZDS sa už totiž rozhodol, že SDK je "podvod", čo je presvedčenie, ktoré je pre neho veľmi výhodné. Preto ho nikdy nezmení.

"KAŽDÝ MI HOVORÍ,

UŽ ZAČNITE..."

Na rozdiel od septembra 1994 sa v politickej praxi hnutia objavil aj nový motív, ktorý dokladá, ako veľmi sa za uplynulé štyri roky HZDS a jeho predseda zmenili. I to, že sa zmenili k horšiemu.

Vladimír Mečiar nikdy netajil, že opozíciu nemá rád, ale až v tomto volebnom období verejne prezentoval názor, že "máme drahú opozíciu, takú opozíciu si držať je luxus, stojí veľmi veľa a za nič". Na mítingoch čoraz častejše opakuje, že opozičné strany "v prípade svojho víťazstva vo voľbách budu zatvárať, vešať a hrozia metódami päťdesiatych rokov". Šéf hnutia sa rád pýta, či sa v roku 1998 obnovia praktiky z roku 1948 a hovorí: "S bodákmi a pelendrekmi však dokáže vládnuť každý hlupák..." Podobné tvrdenia možno majú na neho upokojujúci účinok, ale zároveň sú dôvodom pre vážne znepokojenie verejnosti. Predseda hnutia už dlhé mesiace pracuje na "projekte", z ktorého má vyplynúť, že opozícia používa či sa pripravuje na použitie teroristických prostriedkov.

Vladimír Mečiar, ktorý dlhé mesiace o vražde Róberta Remiáša hovoril ako o temnej udalosti podsvetia, v máji 1998 naznačil zmenu interpretácie: "Mali sme svedka, ktorý začal vypovedať. Pri prvej výpovedi sa bránil, niečo povedal, žiadal voľno s tým, že nabudúce povie zvyšok. Našli sme ho zhoreného za Bratislavou. Pritom my sme mali záujem ho ochrániť." Svoju marcovú "prezidentskú" amnestiu najskôr označoval za akt zmierenia i odpustenia a pred zahraničnými novinármi tvrdil: "Prvou amnestiou som dával amnestiu opozícii. Nechcem Slovensko pred voľbami zanešváriť súdnymi spormi, nechcem obete, chcem, aby išli do volieb úplne slobodne..." Ale už v júni začal zdôrazňovať iný motív: "Dvaja utajení svedkovia vypovedajú, že v zahraničí urobili zvukové a obrazové nahrávky, v ktorých hovoria, že za ich smrť som zodpovedný ja. Je problém týchto ľudí zavraždiť a prišiť mi vraždu na krk? Komu to budem vysvetľovať?" To, že pre "niekoho" "nie je problém zavraždiť ich pred voľbami, a tak vyrobiť ďalšie kauzy", zopakoval aj pred televíznymi kamerami i dvomi britskými publicistami. Na sneme HZDS v Košiciach sa predseda HZDS zmienil o obvineniach opozície, že viaceré kriminálne činy majú politické pozadie. Povedal vtedy, že opoziční politici ich "dokázať nevedia - my by sme možno aj vedeli a bude to naša povinnosť a v krátkom čase".

Vladimír Palko svojho času v STV spomenul, že "Mečiarova tajná služba uniesla syna prezidenta a Mečiar to kryje, vláda to kryje a televízia to kryje". Premiér vtedy oznámil, že sa bude súdnou cestou domáhať ochrany svojej cti a ľudskej dôstojnosti. Čo je o to ľahšie, že pán Palko nemá poslaneckú imunitu. Lenže ako sa ukázalo, Mečiar Palka nežaloval. Svojim priaznivcom to vysvetlil tým, že by ho to vraj nectilo, keby išiel do konfrontácie s takým človekom. No hneď im oznámil, že Vladimír Palko na porade KDH hovoril o tom, že predsedu HZDS "treba zavraždiť". Vraj má na to svedka. Lenže namiesto toho, aby dal podnet orgánom činným v trestnom konaní, nech túto záležitosť dôkladne vyšetria, predseda HZDS urobil politické závery. Tvrdil, že "ak sa niektorá strana zaoberá otázkami vraždenia politikov, tak je otázka, či je to politická strana alebo teroristická skupina a či má vôbec na Slovensku pôsobiť". Je zrejmé, že pán Mečiar nemal na mysli HZDS...

Ak Najvyšší súd SR dnes nevyhovie návrhu predsedu HZDS, neznamená to, že sa "špeciálny scenár" hnutia vyčerpal. "Informačný okruh č. l" tohto subjektu vie, čo všetko sa v ňom nachádza. Ale len jeden človek rozhodne, ktorá z jeho verzií sa napokon použije. Na mítingu v decembri 1997 Vladimír Mečiar ohlásil: "Každý mi hovorí, už začnite, už začnite. Ešte nie! Ešte nie, ten čas príde. Musí to byť krátke a rýchle. Ale silné." Ten čas teda prišiel. A ešte sa nekončí.