Klobúk dolu pred tebou, slamený klobúk nazývaný aj slamák alebo slamenák! Si taký krehký a slabý! Máloktorý slamený klobúk sa dožije penzie v neporušenom stave. (Nie je to tak aj s nami, ľuďmi?) Si taký zraniteľný a háklivý. A predsa si si zobral na seba poslanie vznešené a úctyhodné. Chrániť pred úpekom naše pomazané hlavy. Nosiť na hlave taký slamenák je ako nosiť na hlave leto. Taká slamená strieška, chatrná ako vietnamská chyža, vás trochu chladí, trochu tieni, trochu šteklí... A potom príde jeseň, keď odlietajú háklivé vtáky do lepších kútov sveta. Kam vtedy odlietajú slamené klobúky? Do tmavých kútov našich komôr a skríň. Celý rok si na ne nespomenieme, nevďačníci. Ale napokon príde ich doba: čas, keď znova pristanú na našich hlavách.